Premlčanie a Preklúzia v Slovenskom Práve

Čo je premlčanie?

Premlčanie je právny inštitút, ktorý bráni veriteľom vymáhať svoje nároky po uplynutí zákonom stanovenej doby. V praxi to znamená, že ak veriteľ dostatočne včas nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu – motivuje veriteľov, aby nezaspali na svojich právach a uplatnili ich včas. Už rímske právo poznalo zásadu vigilantibus iura scripta sunt („práva patria bdelým“), ktorá zdôrazňuje, že právo praje tomu, kto je o svoje práva pozorný.

Premlčanie nespôsobuje zánik samotného práva, ale zánik vymáhateľnosti nároku (tzv. zánik nároku). Inak povedané, aj po uplynutí premlčacej doby právo formálne existuje, avšak ak dlžník namietne premlčanie, súd mu už nemôže priznať ochranu – z práva sa stane naturálna obligácia (prirodzený dlh). Takýto premlčaný dlh nemožno vynútiť súdnou cestou, no ak by ho dlžník predsa dobrovoľne splnil, veriteľ si smie plnenie ponechať a dlžník ho nemôže žiadať späť (nešlo by o bezdôvodné obohatenie). Dôležité je, že na premlčanie súd neprihliada automaticky – musí ho namietnuť dlžník v konaní; inak môže byť aj premlčaný nárok priznaný. (Výnimkou sú osobitné situácie, napríklad spotrebiteľské spory, kde zákon umožňuje prihliadať na premlčanie aj bez námietky, aby sa chránil slabší spotrebiteľ – to je však špeciálna úprava.)

Príklad z praxe – zabudnutý dlh

Predstavte si, že pán Novák požičia svojmu známemu 1 000 € so splatnosťou 1. januára 2020. Známemu sa však do vrátenia nehrnie a pán Novák sa dlho zdráha riešiť to súdnou cestou. Až vo februári 2024 podá žalobu o vrátenie dlhu. Súdne konanie sa začne, no dlžník namietne premlčanie – od splatnosti uplynuli viac než 3 roky. Súd preto nemá inú možnosť, než žalobu zamietnuť pre uplynutie premlčacej doby. Pán Novák tak stratil možnosť efektívne vymôcť svoj nárok. Keby však dlžník premlčanie nenamietol, súd by dlh mohol priznať aj po rokoch; všetko teda stojí na námietke dlžníka. Poučenie? Dlhy majú svoj dátum spotreby a veriteľ by nemal zaspať – právo patrí bdelým.

Ktoré práva sa nepremlčujú?

Premlčanie sa týka najmä majetkových práv (nárokov z peňažných a iných plnení). Zákon však vymenúva výnimky, teda práva, ktoré časovo obmedzené nie sú a premlčaniu nepodliehajú. V občianskoprávnych vzťahoch ide najmä o tieto:

• Vlastnícke právo k veci – právo byť vlastníkom majetku sa nepremlčuje. Napríklad ak ste majiteľom pozemku, plynutím času toto vaše vlastnícke právo nezanikne len preto, že ho „nevyužívate“. (Pozor však na inštitút vydržania – ten umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo k veci po uplynutí stanovenej doby držby; to je ale iný mechanizmus než premlčanie nárokov.)
• Práva z vkladov v banke – pokiaľ trvá vkladový vzťah (napr. máte peniaze na vkladnej knižke alebo účte), právo na výplatu vkladu sa nepremlčí. Nemusíte sa báť, že by úspory na účte „exspirovali“, ak ich necháte dlho ležať – premlčacia lehota začne plynúť až od ukončenia zmluvy s bankou.
• Záložné právo – ak ste veriteľ a máte pohľadávku zabezpečenú zálohom (napr. hypotéka zabezpečená nehnuteľnosťou), záložné právo sa nepremlčí skôr ako samotná zabezpečená pohľadávka. Inak povedané, kým trvá možnosť vymáhať dlh, trvá aj záloh. Záložné právo je akcesorické (vedľajšie) k pohľadávke a zanikne najneskôr spolu s ňou.

V obchodnoprávnych vzťahoch (vzťahy podnikateľov podľa Obchodného zákonníka) sa naopak premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov, okrem jediného – práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Toto právo (napr. ukončiť zmluvu o dodávkach na neurčitý čas) môžete využiť aj po mnohých rokoch; iné nároky medzi podnikateľmi však premlčaniu podliehajú rovnako ako inde.

Dĺžka premlčacích lehôt

Zákon stanovuje, dokedy treba právo uplatniť na súde, aby sa nepremlčalo. Existuje všeobecná premlčacia doba a pri niektorých právach aj osobitné (špeciálne) lehoty. Ak osobitná lehota nie je predpísaná, použije sa všeobecná.

• Všeobecná lehota v občianskom práve sú 3 roky. Táto trojročná lehota platí pre väčšinu bežných nárokov podľa Občianskeho zákonníka – napríklad na vymáhanie dlhu zo zmluvy o pôžičke, zaplatenie kúpnej ceny, náhradu škody (ak zákon neustanovuje kratšiu lehotu), atď. Lehota začína plynúť odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde (typicky deň nasledujúci po splatnosti dlhu).
• Všeobecná lehota v obchodnom práve sú 4 roky. Ak ide o obchodný vzťah (napr. medzi firmami), nároky sa premlčujú po štyroch rokoch, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak. Zaujímavosťou v obchodnom práve je možnosť dohodou premlčaciu dobu predĺžiť. Dlžník môže písomným vyhlásením veriteľovi premlčanie predĺžiť, a to aj opakovane, avšak celkovo najviac na 10 rokov od pôvodného začiatku plynutia. Tým sa obchodným partnerom dá pružnosť – dlžník môže dobrovoľne poskytnúť veriteľovi viac času na vymáhanie dlhu. (Zároveň Obchodný zákonník stanovuje, že bez ohľadu na dohody či iné okolnosti, uplynie premlčanie najneskôr za 10 rokov od začiatku – ide o tzv. absolútnu premlčaciu dobu, ktorá stanovuje konečný “strop”.)
• Maximálna hranica 10 rokov platí aj v občianskom práve pre väčšinu nárokov. V roku 2018 sa Občiansky zákonník zmenil tak, že zaviedol absolútnu desaťročnú lehotu pre premlčanie – či už je všeobecná alebo špeciálna, beží najneskôr 10 rokov od momentu, kedy právo mohlo byť uplatnené prvýkrát. Po uplynutí 10 rokov od vzniku nároku už spravidla nie je možné uplatniť ho, ani keby ste o ňom nevedeli. Napríklad, ak ste utrpeli škodu a dlho ste o nej nevedeli, zákon aj tak po 10 rokoch “zastaví hodiny”. Výnimku majú len niektoré osobitné prípady – napríklad nároky z porušenia obchodného tajomstva sa premlčia najneskôr za 6 rokov.

Osobitné premlčacie lehoty

Niektoré typy práv majú v zákone špeciálnu dĺžku premlčania. Tieto lehoty môžu byť kratšie aj dlhšie než všeobecné 3 roky, podľa povahy nároku. Uveďme aspoň najdôležitejšie z nich:

• Náhrada škody (v občianskom práve) – právo na náhradu škody má dvojitú lehotu: subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota sú 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Objektívna lehota sú 3 roky od udalosti, ktorá škodu spôsobila (t.j. bez ohľadu na vedomosť poškodeného); ak však škodu spôsobil páchateľ úmyselne, objektívna lehota je predĺžená na 10 rokov od udalosti. Škoda na zdraví má osobitný režim – zákon pri nej neuplatňuje trojročnú objektívnu lehotu, takže nárok na náhradu ujmy na zdraví sa nepremlčí skôr než uplynú 2 roky od zistenia škody (prakticky sa teda dá vymáhať aj po dlhšom čase, ak obeť dlho netušila o následkoch na zdraví).
• Právo z vád tovaru alebo zo záruky – napríklad pri kúpe tovaru má kupujúci zákonnú lehotu na uplatnenie vád (reklamáciu) 2 roky od prevzatia veci. Ide však skôr o prekluzívnu lehotu (ak ju zmeškáte, právo zanikne – viď nižšie preklúzia). Ak bola poskytnutá zmluvná záruka, nároky zo záruky sa musia uplatniť v záručnej dobe; ak tak spravíte včas, samotné premlčanie nároku zo záruky potom začína plynúť odo dňa oznámenia vady počas záručnej doby. Vo všeobecnosti však možno povedať, že nároky z vád vecí a zo záruky treba riešiť bez zbytočného odkladu.
• Bezdôvodné obohatenie – Občiansky zákonník stanovuje, že aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o obohatení a o tom, kto ho získal, najneskôr však za 3 roky od čoho došlo k obohateniu (ak bolo získané úmyselne, tak 10 rokov). Toto je obdobná dvojitá lehota ako pri náhrade škody.
• Pravidelné (opakujúce sa) plnenia a úroky – jednotlivé opakujúce sa dávky (napr. splátky nájomného, úroky z omeškania, dávky výživného atď.) sa premlčujú v trojročnej lehote. Platí to aj vtedy, ak máte právoplatný rozsudok či písomné uznanie dlhu – úroky a opakujúce sa platby, ktoré sa stanú splatnými po tomto rozsudku alebo uznaní, sa premlčia za 3 roky. Staršie splatné dávky často tvoria samostatné nároky – napríklad ak vám niekto neplatí nájomné 5 rokov, nároky staršie než 3 roky budú premlčané, aj keď nájom ako taký pokračuje. Výživné na maloleté dieťa ako právo trvá neustále (rodič ho musí platiť, kým dieťa potrebuje výživu), ale jednotlivé mesačné splátky výživného, ak nie sú vymáhané, sa tiež časom premlčujú. Preto je dôležité priebežne vymáhať aj pravidelné platby.
• Uznanie dlhu – ak dlžník svoj dlh písomne uzná (čo do dôvodu aj výšky), má to veľmi významný efekt na premlčanie. Uznaním dlhu sa totiž prerušuje pôvodná premlčacia doba a začne plynúť nová, predĺžená premlčacia doba v dĺžke 10 rokov. Inak povedané, písomné uznanie záväzku “oživí” aj starší dlh a poskytne veriteľovi ďalších desať rokov na vymáhanie. (Ak je v písomnom uznaní dlhu uvedený aj termín plnenia, desaťročná lehota začne plynúť od uplynutia tohto termínu). Uznanie dlhu je preto pre veriteľa veľmi výhodné – napr. ak dlžník pred uplynutím 3 rokov podpíše dohodu, že uznáva svoj dlh, veriteľ získa namiesto zvyšných pár mesiacov rovno 10 rokov. Pozor: Uznanie musí byť písomné a dostatočne určité; ak by išlo o spotrebiteľský dlh, zákon zakazuje vopred podpisovať uznania dlhu spotrebiteľom vo vlastnom mene (také ustanovenie v zmluve by bolo neplatné). Tiež platí, že ak dlžník uznáva už premlčaný dlh, účinky uznania nastanú len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný (inak by mohlo ísť o omyl).
• Právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcu – ak váš nárok už bol priznaný právoplatným rozhodnutím (rozsudkom, platobným rozkazom a pod.) alebo rozhodcovským nálezom, tak získavate nový titul a zároveň novú lehotu. Nárok priznaný v rozhodnutí sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď malo byť podľa rozhodnutia plnené. Vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia teda trvá desať rokov – v tejto lehote musíte podať návrh na exekúciu, inak aj právo z rozsudku zanikne premlčaním. (Ak vám napr. 1. júna 2025 súd priznal peniaze splatné ihneď, do 1. júna 2035 musíte podať návrh na výkon rozhodnutia, inak sa nárok premlčí.) Pokiaľ je rozhodnutím priznané plnenie v splátkach, desaťročná lehota platí pre každú splátku od jej splatnosti.

Začiatok plynutia a prerušenie premlčacej doby

Kedy sa začína premlčovacia doba? Vo všeobecnosti odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku (napríklad zaplatenie dlhu) plynie lehota od termínu splatnosti dlhu. Ak mal dlžník plniť v určitý deň, od nasledujúceho dňa začne plynúť lehota. Ak ide o záväzok plniť opakovane alebo priebežne (napríklad mesačné dávky, nájomné), premlčacia doba plynie samostatne pre každé jednotlivé plnenie od jeho splatnosti. Pri nepretržitom plnení (napr. povinnosť zdržať sa nejakej činnosti) začne lehota plynúť, akonáhle je povinnosť porušená. Pri právach z porušenia povinnosti (napr. náhrada škody) sa obvykle lehota počíta od momentu porušenia povinnosti alebo vzniku škody, pričom pri spomínanej škode sa zohľadňuje aj moment dozvedenia sa o škode (subjektívny začiatok). Vždy je potrebné určiť, kedy objektívne vznikla možnosť domáhať sa práva a kedy sa o tom oprávnený prípadne dozvedel.

Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené. Zákon pamätá na situácie, keď veriteľ síce koná, ale spor sa vlečie, alebo keď existujú okolnosti brániace uplatneniu práva. Rozlišujeme:

• Spočívanie (stavanie) premlčania – ak veriteľ počas plynutia lehoty podá žalobu na súde (alebo iný príslušný návrh na orgáne) a riadne pokračuje v konaní, premlčacia doba od podania žaloby neplynie po celý čas súdneho konania. Jednoducho, podaním žaloby „stopnete hodiny“. To isté platí, ak už máte právoplatný rozsudok a podáte návrh na exekúciu – premlčanie počas exekučného konania tiež neběží. Pozor: ak by ste konanie nečinnosťou zavinili, môže nastať výnimka. Vo všeobecnosti však platí, že kým spor beží, nemôže sa premlčať nárok, o ktorom sa rokuje.
• Prerušenie (pretrhnutie) premlčania – nastáva vtedy, keď dlžník uzná dlh alebo keď súd či iný orgán právoplatne rozhodne o práve v prospech veriteľa. V dôsledku uznania dlhu alebo úspešnej žaloby sa pôvodná premlčacia lehota preruší a začne plynúť nová – vždy nanovo celých 10 rokov. Ako sme uviedli, uznanie dlhu zakladá novú desaťročnú lehotu. Rovnako ak získate rozsudok, od jeho právoplatnosti (presnejšie odo dňa plnenia určeného v ňom) máte 10 rokov na jeho vymáhanie. Laicky povedané, prerušením sa “vynuluje počítadlo” a ide sa od začiatku. Prerušenie premlčania môže nastať aj inými spôsobmi – napríklad zaplatením úroku dlžníkom či poskytnutím čiastočného plnenia dlžníkom sa dlžník správa, akoby dlh uznal, čo má za následok pretrhnutie lehoty tiež. Dôležité: Po prerušení začne nová lehota plynúť až od momentu, keď pominie dôvod prerušenia (napr. od právoplatnosti rozsudku či od uznania).

Okrem toho existujú situácie, kedy premlčanie ani nezačne plynúť, alebo začne až neskôr. Týka sa to najmä prípadov, kde by bol veriteľ alebo dlžník znevýhodnený preto, že nemôže konať. Napríklad, ak má veriteľom byť maloletá osoba alebo osoba bez spôsobilosti na právne úkony, premlčanie jej práv nezačne, kým nemá zákonného zástupcu (napr. kým dieťaťu nie je ustanovený opatrovník). Podobne medzi manželmi navzájom premlčanie určitých práv (okrem bežných platieb) počas trvania manželstva neběží. Tieto pravidlá chránia slabšiu stranu – napríklad dieťa nemôže prísť o právo len preto, že nemá kto zaň konať. Takých výnimiek nie je veľa, ale v praxi môžu predĺžiť dobu, počas ktorej je možné nárok uplatniť.

Preklúzia – keď právo zanikne úplne

Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva) je inštitút odlišný od premlčania, hoci tiež súvisí s uplynutím času. Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo – nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia; právo úplne prepadne. K preklúzii dochádza len v prípadoch výslovne určených zákonom, nejde o všeobecnú úpravu. Zákon zvykne použiť formulácie typu „inak právo zanikne“ alebo „ak sa právo neuplatní v lehote, zaniká“, z ktorých je jasné, že ide o prekluzívnu lehotu. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky – nepotrebujeme námietku druhej strany. Tým sa preklúzia líši od premlčania (kde, ako sme vysvetlili, súd potrebuje námietku dlžníka). Ďalší rozdiel: ak dlžník dobrovoľne splní záväzok po uplynutí prekluzívnej lehoty, vzniká na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, pretože plnil niečo, čo už nebolo dlhom – dlžník by mohol požadovať vrátenie plnenia späť. Pri premlčanom dlhu to neplatí.

Kde sa s preklúziou stretneme? Bežný občiansky zákonník ju vo všeobecnej časti neupravuje samostatne, ale viaceré ustanovenia konkrétnych paragrafov ju obsahujú. Napríklad Občiansky zákonník hovorí, že „záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve druhú stranu na uzavretie zmluvy v dohodnutej lehote“. To je typický prípad preklúzie – právo domáhať sa uzavretia budúcej zmluvy vám prepadne, ak to včas neurobíte. Ďalším príkladom je lehota na prijatie alebo odmietnutie dedičstva – podľa zákona máte 1 mesiac od poučenia súdom, aby ste vyhlásili, že dedičstvo odmietate, inak platí, že ste ho prijali. Ak zmeškáte túto lehotu, právo odmietnuť dedičstvo zaniká (prekluduje) a už sa nemôžete dodatočne rozhodnúť, že dedičstvo nechcete. Podobne to funguje aj v pracovnom práve – ak bol zamestnanec neplatne prepustený, musí sa obrátiť na súd do 2 mesiacov, inak jeho právo napadnúť výpoveď zaniká. Tieto krátke lehoty chránia istotu vzťahov – po ich uplynutí už nemôžete „oživiť“ situáciu spred času.

Príklad preklúzie

Pani Jana uzavrela s developerom zmluvu, v ktorej mal developer do roka postaviť byt a Jana mala právo odstúpiť od zmluvy, ak byt nebude do 31.12. daného roka dokončený. Byt nebol hotový, no Jana prehliadla dátum a zabudla včas poslať odstúpenie. Keď si v februári uvedomila, že byt stále nestojí, chcela odstúpiť od zmluvy dodatočne. Žiaľ, v zmluve bolo jasne napísané, že právo odstúpiť zaniká, ak nie je uplatnené do konca roka. Jana tak premeškala lehotu – jej právo odstúpiť pre preklúziu zaniklo. Zmluva ostala v platnosti a Jana nemohla developera donútiť vrátiť peniaze, hoci byt nebol dokončený včas. Tento príklad ukazuje, že ak máte zmluvne (alebo zákonom) určenú lehotu na vykonanie práva, nemali by ste ju zmeškať, lebo môžete stratiť celé právo.

Ako rozoznať premlčanie a preklúziu?

V praxi pomôže práve text zákona či zmluvy. Ak ustanovenie hovorí o premlčaní (slovo „premlčí sa“), ide o premlčaciu dobu – právo nezaniká, len sa oslabí jeho vymáhateľnosť. Naopak formulácie typu „právo zaniká“ či „nebude možné uplatniť“ po uplynutí lehoty signalizujú preklúziu. Tiež podľa následkov: premlčanie vyžaduje námietku dlžníka a plnenie po lehote sa nevracia; preklúzia pôsobí automaticky a plnenie po lehote možno žiadať späť. V súdnej praxi sa premlčanie vyskytuje najmä pri vymáhaní dlhov a nárokov na plnenie, kým preklúzia je častá pri oprávneniach, ktoré treba vykonať v stanovenej dobe (odstúpenia od zmlúv, uplatnenie práv z vád veci, dedičské vyhlásenia, žaloby na neplatnosť skončenia pracovného pomeru atď.).

Premlčacie lehoty v okolitých krajinách

Pre zaujímavosť spomeňme stručne, ako je to s premlčaním u našich susedov: Česká republika má rovnako všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu pre súkromnoprávne nároky. Nový český občiansky zákonník však zaviedol subjektívnu a objektívnu lehotu – spravidla 3 roky od vedomosti o práve, najviac však 10 rokov od vzniku práva (pri úmyselne spôsobenej škode až 15 rokov). Poľsko v roku 2018 skrátilo všeobecnú premlčaciu dobu z 10 na 6 rokov; pre nároky podnikateľov a pre pravidelné platby je lehota 3 roky. Maďarsko uplatňuje všeobecnú premlčaciu dobu 5 rokov podľa svojho občianskeho zákonníka. Rakúsko tradične delí premlčanie na „krátku“ a „dlhú“ lehotu – štandardné nároky (napr. na zaplatenie faktúry) sa premlčujú za 3 roky, avšak všeobecná dlhá lehota je 30 rokov (tá platí pre výslovne neurčené prípady alebo vybrané vážnejšie nároky). Vidíme teda, že slovenská úprava je obdobná ako česká a zodpovedá trendu skôr kratších lehôt (3 roky), kým napríklad Rakúsko ponecháva možnosť aj veľmi dlhého premlčania v osobitných situáciách. Vždy však platí, že veriteľ by nemal čakať na hranici lehôt – všade platí ekvivalent príslovia „práva patria bdelým“.

Záver: Na čo myslieť, aby vaše práva neprepadli

Inštitút premlčania chráni dlžníkov pred starými dlhmi a veriteľov núti konať bez zbytočných prieťahov. Pre laika z toho vyplýva niekoľko praktických rád:

• Sledujte si lehoty. Ak vám má niekto plniť, poznačte si dátum splatnosti a trojročnú (príp. štvorročnú) hranicu. Nečakajte roky v domnení, že „veď raz zaplatí“. Po uplynutí času sa možnosť vymáhania dramaticky zhorší.
• Upomínajte a komunikujte. Pripomínajte dlžníkovi jeho záväzok skôr, než bude neskoro. Ideálne písomne – napríklad doporučenou výzvou. Jednak to môže dlžníka motivovať zaplatiť, jednak tým prerušíte premlčanie (ak by obsah komunikácie bolo uznanie dlhu zo strany dlžníka).
• Konzultujte u odborníka. Ak si nie ste istí, aká dlhá je premlčacia lehota vo vašom prípade, alebo či váš nárok už nie je premlčaný, poraďte sa s právnikom. Advokát dokáže posúdiť, či ide o občianskoprávny alebo obchodný vzťah, či neexistuje špeciálna lehota a či náhodou už nie je koniec. Tiež vám pomôže správne formulovať výzvu alebo žalobu tak, aby napríklad dlžník nemohol ľahko namietať premlčanie (napr. v spotrebiteľských sporoch).
• Neotáľajte ani s drobnými nárokmi. Aj menšie dlhy alebo nároky (napr. nezaplatené faktúry za služby) sa časom môžu nazbierať. Premlčanie platí pre veľké aj malé sumy rovnako. Je lepšie vymáhať napríklad 5 × 200 € včas, než o päť rokov márne žiadať 1 000 €.

Pamätajte, že premlčanie môže spôsobiť, že aj oprávnený nárok zostane nenaplnený. Byť bdelý sa vyplatí – ak máte právo, nenechajte ho zaspať. Uplatnite ho včas, kým je ešte „živé“. Právo, podobne ako peniaze, totiž časom stráca svoju silu. A v slovenskom práve to platí doslova – po uplynutí zákonom stanovenej doby sa z ostrého meča stane len pošva. Preto na svoje práva nezabúdajte a ak máte pochybnosti, radšej sa včas informujte, aby ste o ne neprišli behom času.

autor:

JUDr. Milan Ficek, advokát

zdroje:

Fekete, I. (2017). Občiansky zákonník – Veľký komentár, všeobecná časť, § 1 – § 122 (3. aktualizované vydanie). Eurokódex.

Števček, M. (red.). (2023). Civilný sporový poriadok. Komentár (2. vydanie). C. H. Beck.

Ovečková, O. (ved.) a kol. (2017). Obchodný zákonník – Veľký komentár I. a II. zväzok. Wolters Kluwer. 

Mohlo by vás zaujímať
Je už dlh premlčaný?
Je už exekúcia premlčaná

Dobrý deň, som živnostník a mám problém s neuhradenou faktúrou od jednej spoločnosti s ručením obmedzeným ešte z konca roka 2021. Splatnosť bola 31. 12. 2021. Počas rokov som im posielal e-maily, chvíľu sľubovali, že zaplatia, ale posledný polrok už vôbec nereagujú. Obávam sa, že je to už príliš dlho a že môže ísť o premlčanie pohľadávky. Chcel by som sa opýtať, či sa premlčanie vzťahuje aj na podnikateľské vzťahy. Oplatí sa mi ešte vôbec pokračovať v riešení tejto záležitosti súdnou cestou, alebo je to už stratený prípad? Nechcel by som investovať do súdneho konania, ak by mohol súd moju žiadosť hneď zamietnuť. Ďakujem za radu.

Mohlo by vás zaujímať
Je už moja pôžička premlčaná ?
Kedy je nárok zo splatenia úveru premlčaný?
Neuhradená faktúra - premlčanie
Premlčanie povinnosti ohlásiť drobnú stavbu
Premlčanie pôžičky