Overenaspolocnost.sk Maroš Hrubčina

Dobrý deň,
podobných situácii s predmetnou spoločnosťou evidujeme v poslednej dobe viacero. Určite dané sumy neuhrádzajte, pretože v tomto prípade ide o pokus o podvodné vylákanie finančných prostriedkov.

Ak sa nato pozrieme z právneho hľadiska: Vo Vašom prípade od Vás požadujú zaplatenie sumy, teda určitého dlhu, ktorý Vám údajne vznikol na základe poskytnutia služby z ich strany, resp. vykonania auditu a vystavenia certifikátu. Tento postup sa opakuje, uvedená spoločnosť používa dané formulácie, aby osoby vystrašila a tie pod domnelým tlakom zaplatili uvedené sumy.

Spolu s faktúrou je osobám doručený aj návrh na vydanie platobného rozkazu, čím chce daná spoločnosť pravdepodobne ešte podčiarknuť údajnú naliehavosť celej situácie.

Nie je to náhoda, prečo to takto formulujú a podčiarkuje to ich úmysel donútiť iného, aby zaplatil za niečo, na čo nemajú nárok.

V tejto situácií však netreba panikáriť. Záväzky vznikajú rôznymi spôsobmi. Jedným zo spôsobov je napríklad zmluva. Zmluva je určitou formou dohody. Zmluva môže byť uzatvorená písomne alebo ústne. Zmluva predstavuje tzv. právny dôvod. V praxi to znamená, že ak by bola platne a účinne uzatvorená kúpna zmluva, tak predávajúcemu a kupujúcemu vznikajú z tejto zmluvy určité práva a povinnosti a právnym dôvodom ich vzniku je práve kúpna zmluva, prípadne iná zmluva.

Ak som napríklad ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu a splnil som si svoju zmluvnú povinnosť a predmet kúpy som odovzdal kupujúcemu, tak mám právo požadovať od kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny na základe uvedenej zmluvy. To isté je napríklad aj pri zmluve o dielo.

Mojej povinnosti a právu zodpovedá opačná povinnosť a právo kupujúceho (objednávateľa). Takýto charakter má väčšina zmlúv, ide o tzv. synalagmatické zmluvy, kde majú zmluvné strany vzájomné práva a povinnosti.

Ak by som, ale napríklad predmet kúpy odovzdal osobe, s ktorou som kúpnu zmluvu, prípadne inú zmluvu neuzatvoril, tak potom by išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Kupujúci by v tomto prípade nemal právo odo mňa požadovať odovzdanie predmetu kúpy a ja by som nemal povinnosť danú vec odovzdať a tiež by som nemal právo požadovať kúpnu cenu nakoľko medzi nami nebola uzatvorená žiadna kúpna zmluva a teda kupujúci nemal na takéto plnenie žiadny dôvod. To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zmluvám.

Výnimkou by bola situácia, ak by som chcel kupujúcemu nejakú vec darovať. Darovanie však musí byť úmyselné a teda na platný vznik darovacej zmluvy by som musel mať vôľu určitej osobe poskytnúť predmet daru bezodplatne. Ak by som, ale takúto vôľu nemal, tak by potom o darovanie nešlo. 

Vo Vašom prípade, daná spoločnosť požaduje, aby ste jej zaplatili za vykonanie služieb, teda auditu, vyhotovenie certifikátu atď. V tomto prípade nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, čo znamená, že na dané plnenie nemajú žiadne právo, resp. právny dôvod a ani vy nemáte takú povinnosť.

Ak by ste aj náhodou už tento domnelý dlh splnili, napr. z dôvodu, že ste sa zľakli, nemusíte sa obávať, pretože môžete zaplatenú sumu požadovať naspäť v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 Občianskeho zákonníka:

Dobrý deň, 

áno, presne tak, neplaťte to. 

Nie je na to právny základ. Niekto sa snaží vylákať od ľudí peniaze podvodným spôsobom. 

Ak to nechcete nechať len tak a chcete to ďalej riešiť, bolo by dobré sa spojiť s viacerými ľudmi, ktorí sa s touto spoločnosťou a pokusom o vylákanie peňazí od ľudí stretli a podať hromadné podanie. 

Dobrý deň,
okolnosť, že ste na invalidnom dôchodku nie je dôvodom na skrátenie výpovednej doby, ktorá vo vašom prípade ak pracovný pomer trvá viac ako jeden rok je dva mesiace. /§ 62 Zákonníka práce/. 

Výpovedná doba začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede zamestnávateľovi.

Možnosťou na vašej strane je aj dohodnúť sa so zamesntávateľom na skončení pracovného pomeru s uvedením alebo aj bez uvedenia dôvodov v zmysle ust. § 60 Zákonníka práce dohodou o skončení pracovného pomeru.

Možnosťou je z vašej strany skončiť pracovný pomer aj okamžite za splnenia zákonných podmienok ust. § 69 Zákonníka práce :

Dobrý deň,
vo vašom prípade platí ust. § 71 Zákonníka práce :

"Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak ste sa dohodli na pracovnom pomere na dobu určitú do 4.5.2022, pracovný pomer končí uvedeným dňom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, zamestnávateľ vás teda nevyhodí.

Možnosťou na vašej strane je kontaktovať zamestnávateľa a požiadať o predĺženie pracovného pomeru s poukázaním aj na ust. § 252o/ Zákonníka práce :

"Prechodné ustanovenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

Dobrý deň,
nerozumiem celkom Vašej otázke. Ak chcete skončiť, môžete tak urobiť výpoveďou, na ktorú nemusí dať súhlas zamestnávateľ. Rovnako môžete skončiť dohodou, avšak tam musí už zamestnávateľ súhlasiť. Len samotná skutočnosť, že ste invalidný dôchodca sama o sebe nie je prekážkou, ak končíte pracovný pomer Vy. Ak by ale chcel dať výpoveď zamestnávateľ Vám, musí mať na to súhlas úradu práce.

Dobrý deň,
podľa zákona platí, že V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Žiaľ áno, môže s Vami skončiť pracovný pomer, aj keď ste nič neporušili. To je práve účel skúšobnej doby.

Dobrý deň,
úvodom poznamenávame, že práca na živnosť nezakladá nárok na odstupné a odchodné v zmysle ust. Zákonníka práce a to z dôvodu, že tento vzťah nebol pracovoprávnym vzťahom, ale obchodnoprávnym vzťahom.

Odchodné upravuje ust. § 76a/ Zákonníka práce nasledovne :

"Odchodné
(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zammestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."

Otázku odstupného upravuje ust. § 76 ZP tak, že nárok na odstupné je len v prípade, že dôjde k výpovedi zo strany zamestnávateľaalebo k dohode o skončení prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZP /t.j.: zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách/ alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Z uvedeného zák. textu vyplýva, že pokiaľ Vy ako zamestnanec dáte výpoveď z prac. pomeru, nevznikne Vám nárok na odstupné. Samotné priznanie ID nie je dôvodom na strane zamestnávateĺa, aby s Vami skončil prac. pomer.

Odporúčame v súlade s ust. ZP oznámiť zamestnávateľovi, že Vám bol priznaný ID, keďe priznaním ID dochádza aj k zmene odvodov na poistenie. Súčasne, ak chcete ukončiť prac. pomer, dohodnúť sa so zamestnávateľom na skončení prac. pomeru dohodou zo zdrav. dôvodov a to tak, aby Vám vznikol nárok na odstupné podľa § 76 ZP. V samotnej dohode o skončení prac. pomeru musí byť uvedený dôvod skončenia prac. pomeru ak prac. pomer skončí z dôvodov podľa §  § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP/viď vyšie org. zmeny na strane zamesntávateľa alebo zdrav. dôvody na strane zamestnanca/.

Neodporúčame Vám ako zamestnankyni dávať výpoveď z PP, lebo Vám nevznikne nárok na odstupné. Ak by ste dali výpoveď z prac. pomeru, nárok na odchodné máte /ID 70 %/.

Dobrý deň,
v otázke uvádzate, že ste invalid na 50 %.

Podľa ust. § 40 ods. 8 ZP platí, že "zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku."

Predpokladáme teda, že ste zamestnávateľovi predložili doklad o priznaní ID.

Poznamenávame, že výpoveď z prac. pomeru nie je dohodou.

Podľa ust. § 66 ZP platí :

"Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e)."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že výpoveď z prac. pomeru môže Vám dať zamestnávateľ len s predchádzajúcim písomným súhlasom prísl. úradu práce. Predchádzajúci písomný súhlas ÚP nemusí byť v prípade, že by išlo o skončenie prac. pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a e), t.j. : zamestnávateľ alebo jeho časť  sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo z dôvodu, že sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Ak by malo dôjsť ku skončeniu prac. pomeru dohodou podľa § 60 ZP, tu platí, že zamestnávateľ nepotrebuje súhlas ÚP ku skončeniu prac. pomeru. Citujeme ust. § 60 ZP :

"Dohoda o skončení pracovného pomeru
(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
(3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi."

Čo je podstatné v tomto zák. ustanovení je to, že v prípade dohody o skončení prac. pomeru, ak by malo dôjsť ku skončeniu prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP /v podstate org. dôvody na strane zamestnávateľa, tento dôvod skončenia prac. pomeru musí byť v dohode o skončení PP uvedený vždy - povinne zo zákona  /citujeme/ :

"§ 60 ZP
Dohoda o skončení pracovného pomeru
(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
(3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi."

Uvádzame, že ak by došlo ku skončeniu prac. pomeru či už výpoveďou zo strany zamestnávateľa z org. dôvodov alebo dohodou o skončení PP z dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP, patrí Vám odstupné podľa § 76 ZP.

Z otázky nevieme usúdiť, či chcete ukončiť pracovný pomer.  Ak by Vám bola doručená výpoveď zo strany zamestnávateľa, tento nemusí mať súhlas ÚP v prípade skončenia prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. §  63 ods. 1 písm. a) a e) ZP /viď vyššie citované/. Ak by Vám bolav predložená dohoda o skončení prac. pomeru, a tejto by ste nerozumeli, môžete nás kontaktovať za účelom vysvetlenia.

Ak by išlo o dohodu o skončení PP a textu by ste nerozumeli, vyžiadajte si text dohody na preštudovanie, nemusíte ju podpísať ihneď ako Vám bude zo strany zamestnávateľa predložená, a radšej text dohody o skončení PP prekonzultujte, nakoľko je podstatné znenie dohody, aby ste nestratili nárok na odstupné.

Záverom uvádzame, že v čase PN nie ste povinný sa dostaviť k zamestnávateľovi za účelom prevzatia pošty od zamestnávateľa, na to slúži poštový podnik. Zamestnávateľ Vám však môže zaslať výpoveď z prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a/ ZP - zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje.

V prípade potreby nás kontaktujte.

Dobrý deň,

podľa ust. Zákonníka práce výpoveď zo strany zamestnanca je možné dať s uvedením, alebo aj bez uvedenia   dôvodu výpovede. Ak manžel dá výpoveď z prac. pomeru v zmysle ust. § 67 Zákonníka práce nebude mať nárok na odstupné. Uvedené vyplýva z ust. § 75 Zákonníka práce, ktoré stanovuje dôvody skončenia prac. pomeru a nárok na odstupné, pričom ide o skončenie prac. pomeru zo strany zamestnávateľa prípadne dohodou z tam uvedených dôvodov.

Podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí :

"(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Vo veci odporúčame kontaktovať zamestnávateľa, ktorého bude manžel súčasne informovať o svojom zdrav. stave (nemožnosť vykonávania zamestnania s doložením lekárskeho posudku) a dohodnúť sa na forme a spôsobe skončenia prac. pomeru a to tak, aby mal nárok na odstupné v zmysle ust. § 76 Zákonníka práce.

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 76a Zákonníka práce :

"Odchodné

(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.

(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že podmienkou nároku na odchodné je, že ide o prvé skončenie PP po vzniku nároku na invalidný dôchodok, o dôchodok je treba požiadať pred skončením prac. pomeru alebo do 10 prac. dní  po skončení PP. O odchodné je treba požiadať zamestnávateľa.