Splatnosť pôžičky, ak nie je dohodnutý termín

Splatnosť pôžičky a premlčanie pri neurčenom termíne:

Zmluva o pôžičke predstavuje základný právny inštitút definovaný v Občianskom zákonníku (OZ). Ide o zmluvu, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu a množstva. Zmluva o pôžičke je považovaná za reálny kontrakt, čo znamená, že na jej vznik je nevyhnutné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Hoci sa čas splnenia dlhu (splatnosť) spravidla určuje dohodou zmluvných strán, prípadne vyplýva z právneho predpisu alebo rozhodnutia súdu, v praxi často nastáva situácia, kedy splatnosť dlhu nie je určená konkrétnym dátumom ani inak dohodnutá. Pre tieto prípady poskytuje Občiansky zákonník dispozitívne pravidlo v § 563.

Určenie Splatnosti pri Absencii Dohody (§ 563 OZ)

Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, uplatní sa zákonné pravidlo § 563 OZ, ktoré uvádza: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý... je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“.

Tento mechanizmus dáva veriteľovi právo kedykoľvek jednostrannou výzvou určiť čas plnenia dlhu. Splatnosť (dospelosť) dlhu teda nastáva na základe tejto výzvy. Dlžník je povinný dlh splniť najneskôr nasledujúci deň po doručení výzvy, pokiaľ veriteľ neurčí dlhšiu lehotu.

Je dôležité rozlišovať medzi pojmami splniteľnosť dlhu a splatnosť dlhu. Ak čas plnenia nie je určený, záväzok je síce splniteľný už od momentu svojho vzniku (dlžník môže plniť aj skôr), ale kým veriteľ nepožiada o plnenie, dlžník nie je v omeškaní, lebo povinnosť plniť ešte nevznikla. Povinnosť vrátiť dlh nastáva až po vyzvaní veriteľom.

Postup Veriteľa pri Vymáhaní

Veriteľ, ktorý požičal peniaze bez dohodnutého termínu splatnosti, musí najskôr doručiť dlžníkovi výzvu na plnenie. Hoci zákon nepredpisuje formu, z dôvodu právnej istoty sa odporúča písomná a preukázateľne doručená výzva, ktorá musí jasne definovať požiadavku na vrátenie konkrétnej sumy (dlhu). Veriteľ môže vo výzve určiť aj lehotu na plnenie; ak tak neurobí, dlžník musí plniť už nasledujúci deň po doručení výzvy.

Doručením výzvy, prípadne uplynutím lehoty v nej určenej, sa dlh stáva splatným. Ak dlžník v stanovený deň splatnosti nezaplatí, nasledujúcim dňom sa dostáva do omeškania. Omeškanie zakladá veriteľovi nárok na prípadné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ od prvého dňa omeškania až do zaplatenia dlhu. Ak dlžník nesplní dlh ani po výzve, veriteľ môže pristúpiť k súdnemu vymáhaniu podaním žaloby o zaplatenie dlžnej sumy.

Premlčanie pri neurčenej splatnosti: 

Právo na vymáhanie pôžičky podlieha všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ). Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý raz. V kontexte neurčenej splatnosti (§ 563 OZ) sa však ohľadom tohto pravidla vynárajú interpretačné nejasnosti.

Prevládajúci (Objektívny) Názor

Dlhodobo konštantný a prevládajúci názor, opierajúci sa o judikát Najvyššieho súdu ČSSR R 28/1984, stanovuje, že premlčacia doba začína plynúť už nasledujúci deň po vzniku dlhu, ak nebola splatnosť dohodnutá inak. Odôvodnenie vychádza z objektívneho hľadiska: veriteľ mohol od dlžníka požadovať plnenie (a teda vykonať právo) ihneď po vzniku záväzku, lebo mu v tom nič nebránilo. Z pohľadu actio nata (možnosť uplatniť právo na súde) nastáva táto možnosť hneď po vzniku dlhu.

Kontroverzný (Subjektívny) Názor (4 Cdo 146/2008)

V roku 2008 vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 146/2008 odlišný názor, podľa ktorého premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako veriteľ vyzve dlžníka na plnenie. Dovolací senát argumentoval, že prvé možné uplatnenie práva nastáva až dňom splatnosti dlhu, ktorú vyvolá výzva, nie dňom vzniku dlhu. Keďže veriteľ nemôže úspešne žalovať pred splatnosťou (išlo by o predčasnú žalobu), nárok vzniká až v momente doručenia výzvy; premlčacia doba sa má preto počítať až od nasledujúceho dňa.

Tento názor vyvolal diskusiu a bol kritizovaný, pretože kladie začiatok behu premlčania do rúk veriteľa, ktorý by tak mohol oddialiť splatnosť neurčito dlho. Takýto výklad by odporoval objektívnej povahe premlčania, ktorá má chrániť dlžníka pred neurčitým ohrozením v budúcnosti a plynúť nezávisle od subjektívnej vôle veriteľa.

Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17 Co 534/2013 výslovne odmietol názor z 4 Cdo 146/2008, zdôrazňujúc, že viazanie premlčania na veriteľovu výzvu odporuje § 101 OZ. Najvyšší súd SR napokon tento kontroverzný rozsudok nezaradil do Zbierky stanovísk.

V rozhodovacej praxi preto naďalej prevažuje pôvodný prístup – pri absencii dohodnutej splatnosti začína premlčanie plynúť už odo dňa nasledujúceho po vzniku dlhu. Pre veriteľa je preto nevyhnutné, aby podal žalobu najneskôr do troch rokov od dňa, keď sa dlh stal splatným na základe jeho výzvy, a ideálne je dlžníka vyzvať na plnenie bez zbytočného odkladu po vzniku záväzku. Ak by otáľal príliš dlho, dlžník môže úspešne namietnuť premlčanie.

Splatnosť Ponechaná na Vôli Dlžníka (§ 564 OZ)

Osobitným prípadom neurčitého termínu splatnosti je situácia, keď strany výslovne dohodnú, že čas plnenia závisí od vôle dlžníka (napr. „keď bude mať možnosť“).

V takom prípade veriteľ nemôže sám jednostrannou výzvou vyvolať splatnosť. Namiesto toho Občiansky zákonník v § 564 stanovuje, že veriteľ musí navrhnúť súdu, aby čas plnenia určil. Táto žaloba na určenie času plnenia je konštitutívna a súd ňou stanoví, dokedy má dlžník dlh zaplatiť. Kým súd nerozhodne, dlh nie je splatný a veriteľ nemôže úspešne žalovať o zaplatenie.

Dôležité je, že premlčacia doba nezačne vôbec plynúť, pokiaľ splatnosť závisí od vôle dlžníka, až do okamihu určenia lehoty splatnosti súdom. Najvyšší súd SR potvrdil (napr. v rozsudku 5 Cdo 254/2009), že veriteľ musí najprv dosiahnuť stanovenie splatnosti súdom podľa § 564 OZ. Až od uplynutia súdom určenej lehoty začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie. Žaloba o určenie splatnosti sama o sebe nepodlieha premlčaniu.

Po právoplatnom určení termínu súdom už môže veriteľ požadovať plnenie a v prípade, že dlžník v stanovenej lehote nezaplatí, dostáva sa do omeškania.

Porovnanie s Obchodným Právom

Obchodný zákonník (OZ) upravuje splatnosť záväzkov v obchodno-právnych vzťahoch medzi podnikateľmi podobne ako občianske právo. V § 340 ods. 2 OZ sa uvádza, že ak čas plnenia nie je určený, veriteľ môže požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný splniť záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Aj v obchodnom práve existuje ustanovenie obdobné § 564 OZ: ak je splatnosť ponechaná na vôli dlžníka, a ten neurčí termín v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa (§ 341 Obchodného zákonníka).

Zhrnutie

Slovenské právo, primárne Občiansky zákonník, poskytuje veriteľovi účinné prostriedky na zabezpečenie splnenia pôžičky aj v situáciách, kedy termín vrátenia nebol stanovený.

1. Neurčená splatnosť (§ 563 OZ): Veriteľ môže jednostranne vyvolať splatnosť kedykoľvek výzvou, pričom dlh sa stáva splatným nasledujúci deň po jej doručení. Premlčanie (všeobecne trojročné) začína podľa prevládajúceho výkladu plynúť už dňom nasledujúcim po vzniku dlhu, bez ohľadu na výzvu. Veriteľ by mal konať rýchlo, aby predišiel riziku premlčania.
2. Splatnosť ponechaná na vôli dlžníka (§ 564 OZ): Splatnosť nemôže veriteľ vyvolať výzvou. Musí použiť osobitnú konštitutívnu žalobu na súde, aby súd určil čas plnenia. V tomto prípade premlčanie nebeží vôbec, kým súd splatnosť nestanoví.

Právna úprava teda veriteľa chráni v oboch scenároch, či už nebolo o termíne splatnosti vôbec rozhodnuté, alebo bol prenechaný dlžníkovi, a umožňuje mu dosiahnuť splnenie záväzku.

JUDr. Milan Ficek, advokát

advokát JUDr. Milan Ficek sa zaoberá vymáhaním pohľadávok vzniknutých z pôžičiek, faktúr, zmlúv, uznania dlhu, zmeniek a iných právnych úkonov

Zdroje

• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (aktuálne znenie), § 563 a § 564; § 657 OZ.
• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 340 ods. 2, § 341.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 146/2008 zo dňa 31. 7. 2008.
• R 28/1984 (publikované stanovisko býv. NS ČSSR) – začiatok premlčania pri neurčenej splatnosti.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 254/2009 z 28. 9. 2010 – ponechanie splatnosti na vôli dlžníka.
• Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 534/2013 z 16. 10. 2013 – odmietnutie názoru 4 Cdo 146/2008.
• JUDr. Milan Ficek: Plynutie premlčacej doby pri dlhu bez určenia splatnosti (online právna poradňa).

Mohlo by vás zaujímať
Platnosť zmluvy o pôžičke peňazí
Ako dosiahnuť vrátenie požičaných peňazí

Dobrý deň, chcel by som si u vás dohodnúť konzultáciu, je to možné?

Mohlo by vás zaujímať
Premlčanie pôžičky
Žaloba na vrátenie pôžičky
Zmluva o pôžičke, uznanie dlhu
Vymáhanie pôžičky