Remeselník si vzal zálohy a prácu neurobil: je to podvod a ako dostanem peniaze späť?

Video: reportáž Hranice svedomia z relácie Občan za dverami (Správy STVR, 19. 4. 2026). Právne posúdenie nižšie pripravila advokátska kancelária Ficek & Partners.

Ak remeselník berie zálohy a prácu nerobí, môžete od zmluvy o dielo odstúpiť – najmä ak je zrejmé, že dielo nebude vykonané včas alebo riadne a zhotoviteľ neurobí nápravu ani v primeranej lehote (§ 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka), prípadne pre omeškanie (§ 517 ods. 1). Po odstúpení si strany vracajú vzájomné plnenia (§ 457). Nárok na vrátenie záloh sa premlčuje už za dva roky odo dňa, keď sa o obohatení dozviete (§ 107). O podvod podľa § 221 Trestného zákona ide vtedy, ak remeselník už pri prevzatí zálohy nemal v úmysle prácu urobiť. Advokát JUDr. Milan Ficek vysvetľuje, ako odlíšiť nesolídnosť od trestného činu, čo urobiť hneď a ako trestné právo chráni zraniteľných poškodených.

O čo išlo v reportáži

Nevidiaci muž si objednal rekonštrukčné práce na svojom dome. Majster si postupne vypýtal niekoľko záloh, no výsledky práce sa nedostavili. Reportáž otvorila otázku, kde končí obyčajná neserióznosť remeselníka a kde začína vedomé zneužitie človeka, ktorý si stav prác nemôže sám skontrolovať.

Občianskoprávna rovina: zmluva o dielo a vrátenie záloh

Objednávka rekonštrukcie je zmluva o dielo: zhotoviteľ sa zaväzuje dielo vykonať a objednávateľ zaplatiť cenu (§ 631 Občianskeho zákonníka). Zmluva nemusí byť písomná, uzavrieť ju možno aj ústne – jej existenciu a obsah však potom treba preukázať inak, napríklad výpisom platieb, správami či svedkami.

Pre zmluvu o dielo je osobitne vhodné odstúpenie podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka: ak je zrejmé, že dielo nebude vykonané včas alebo riadne, a zhotoviteľ neurobí nápravu ani v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ určí, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť. Ak je zhotoviteľ v omeškaní, prichádza do úvahy aj odstúpenie podľa § 517 ods. 1 po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty. Odstúpením sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 ods. 2) a strany si vracajú, čo podľa nej dostali (§ 457). Ak niektoré plnenie nemožno vrátiť – napríklad skutočne vykonanú a použiteľnú prácu alebo zabudovaný materiál –, poskytuje sa za neho peňažná náhrada (§ 458 ods. 1). Rozhoduje teda skutočne poskytnuté plnenie a jeho hodnota; samotné výdavky remeselníka neznamenajú, že si môže zálohu ponechať. Popri tom máte nárok na úroky z omeškania a na náhradu škody, napríklad za drahšieho náhradného zhotoviteľa alebo poškodenie domu (§ 420).

Pozor na premlčanie. Vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy je vydaním bezdôvodného obohatenia. Toto právo sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa ním obohatil, najneskôr za tri roky, a pri úmyselnom obohatení za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 Občianskeho zákonníka). Nárok na náhradu škody sa premlčuje samostatne podľa § 106.

Ak ste zmluvu ako spotrebiteľ uzavreli doma, teda mimo prevádzkových priestorov remeselníka, uplatní sa aj zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s rozsiahlymi informačnými povinnosťami podnikateľa a právom spotrebiteľa za určitých podmienok odstúpiť bez udania dôvodu. Toto právo však neplatí pri každej rekonštrukcii – výnimka sa týka najmä zmlúv o zhotovení stavby alebo jej podstatnej zmene, ktorá si vyžaduje stavebné povolenie (§ 14 ods. 6 písm. f) zákona č. 108/2024 Z. z.).

Trestnoprávna rovina: kedy je to podvod

Podvodu sa dopustí, kto seba alebo iného obohatí na škodu cudzieho majetku tým, že niekoho uvedie do omylu alebo využije jeho omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku aspoň malú škodu (§ 221 ods. 1 Trestného zákona). Malou škodou je suma prevyšujúca 700 eur (§ 125 ods. 1). Kľúčovou otázkou je úmysel v čase prevzatia peňazí, ktorý treba skúmať pri každej vylákanej zálohe osobitne: ak remeselník zálohu prevzal s tým, že prácu nemienil urobiť, ide o podvod. Ak pôvodne pracovať chcel, no nestíhal alebo sa finančne „zamotal“, ide spravidla o porušenie zmluvy, ktoré sa rieši civilnou cestou. Často sa stáva, že prvá záloha bola prevzatá ešte v dobrej viere, no ďalšie už nie.

Na podvodné konanie typicky poukazuje:

• opakované pýtanie ďalších záloh bez zodpovedajúceho postupu prác či nákupu materiálu,
• vymyslené dôvody (choroba, nedodaný materiál), ktoré sa ukážu ako nepravdivé,
• rovnaký postup voči viacerým zákazníkom,
• nepravdivé údaje o sebe, firme či skúsenostiach, nedosiahnuteľnosť po prevzatí peňazí,
• zjavný nepomer medzi vyžiadanými zálohami a rozsahom zákazky.

Nevidiaci poškodený ako chránená osoba

Chránenou osobou je podľa § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona aj chorá osoba. Pojem choroby vymedzuje § 127 ods. 6 a zahŕňa aj invaliditu či ťažké zdravotné postihnutie pri zákonom požadovanej intenzite. Nevidiaci poškodený preto môže byť chránenou osobou. Podľa § 139 ods. 2 sa však posudzuje aj to, či čin súvisel s jeho stavom – teda či páchateľ zneužil, že si poškodený nemôže skontrolovať stav prác, nákup materiálu ani obsah dokladov. Pri splnení týchto podmienok nejde len o okolnosť zohľadnenú pri ukladaní trestu: podvod spáchaný na chránenej osobe je kvalifikovanou skutkovou podstatou s prísnejšou trestnou sadzbou (§ 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona).

Čo urobiť hneď

1. Zhromaždite dôkazy. Výpisy z účtu, potvrdenia o hotovostných platbách, SMS a e-maily, fotografie stavu prác (aj od suseda či známeho), mená svedkov, ktorí pri dohodách boli.
2. Dajte stav prác zdokumentovať. Nezávislý stavbár alebo znalec zhodnotí, čo bolo skutočne urobené a akú to má hodnotu; bez toho je spor o vzájomné vrátenie plnení ťažší.
3. Pošlite písomnú výzvu s primeranou lehotou na nápravu. Doporučene alebo e-mailom s potvrdením; uveďte, že po márnom uplynutí lehoty od zmluvy odstúpite a budete žiadať vrátenie záloh.
4. Po uplynutí lehoty odstúpte a vyzvite na vrátenie. Odstúpenie musí byť adresované zhotoviteľovi a doručené.
5. Pri známkach podvodu podajte trestné oznámenie. Výslovne uveďte, že si ako poškodený uplatňujete nárok na náhradu škody, a uveďte jeho dôvody a výšku. Nárok treba uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (§ 46 ods. 3 Trestného poriadku).
6. Nečakajte so žalobou. O vrátenie záloh môžete žalovať aj súbežne s trestným konaním; pri jasných dokladoch sa dá využiť návrh na vydanie platobného rozkazu. Sledujte dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu podľa § 107 Občianskeho zákonníka.

Právne posúdenie prípadu z reportáže

Opakované zálohy bez viditeľného postupu prác sú pre objednávateľa najväčším rizikom, lebo každá ďalšia platba zvyšuje škodu a znižuje šancu na vrátenie. Občianskoprávne má objednávateľ v takejto situácii silné postavenie: po odstúpení od zmluvy musí zhotoviteľ vrátiť všetko, čo preukázateľne nepremenil na skutočne poskytnuté plnenie. Či ide aj o trestný čin, závisí od dôkazov o úmysle zhotoviteľa pri jednotlivých zálohách. Ak zhotoviteľ vedome zneužil, že objednávateľ je nevidiaci, môže ísť o podvod na chránenej osobe s prísnejšou trestnou sadzbou. Nevidiacim klientom odporúčame dohodnúť sa písomne, nechať si zmluvu prečítať dôveryhodnou osobou, platiť len bezhotovostne a zálohy viazať na preukázateľný postup prác.

Súvisiace otázky

Musí mi remeselník vrátiť zálohu, ak prácu neurobil?

Áno. Po odstúpení od zmluvy si strany vracajú vzájomné plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Za skutočne vykonanú a použiteľnú prácu, ktorú nemožno vrátiť, patrí zhotoviteľovi peňažná náhrada (§ 458 ods. 1); samotné jeho výdavky ho neoprávňujú zálohu si ponechať.

Kedy je nevrátenie zálohy trestný čin?

Keď remeselník už pri prevzatí konkrétnej zálohy nemal v úmysle prácu urobiť a spôsobil škodu nad 700 eur – vtedy ide o podvod podľa § 221 Trestného zákona.

Do kedy musím žiadať vrátenie zálohy?

Právo na vrátenie plnenia ako bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa dozviete o obohatení a o tom, kto sa obohatil, najneskôr za tri roky, pri úmyselnom obohatení za desať rokov (§ 107 Občianskeho zákonníka).

Môžem od zmluvy s remeselníkom odstúpiť ešte pred termínom dokončenia?

Áno, ak je zrejmé, že dielo nebude vykonané včas alebo riadne, a zhotoviteľ neurobí nápravu ani v primeranej lehote, ktorú mu určíte (§ 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Je nevidiaci človek chránenou osobou podľa Trestného zákona?

Môže byť. Chránenou osobou je aj chorá osoba (§ 139 ods. 1 písm. f) v spojení s § 127 ods. 6 Trestného zákona), pričom sa posudzuje aj súvislosť činu s jeho stavom (§ 139 ods. 2). Podvod na chránenej osobe sa posudzuje prísnejšie (§ 221 ods. 3 písm. d)).

Ako vám môžeme pomôcť

Advokátska kancelária Ficek & Partners pripraví výzvu na nápravu, odstúpenie od zmluvy o dielo, trestné oznámenie s riadne odôvodneným a vyčísleným nárokom na náhradu škody aj žalobu o vrátenie záloh a zastúpi vás v konaní. Konzultáciu si dohodnete na ficek.sk/dohodnut-termin-konzultacie alebo na office@ficek.sk.

JUDr. Milan Ficek, advokát
Ficek & Partners, Žilinská 14, 811 05 Bratislava
office@ficek.sk

Právny stav ku dňu 4. 10. 2026. Článok vychádza zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (§ 48, § 106, § 107, § 420, § 457, § 458, § 517, § 631, § 642), zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (§ 125, § 127, § 139, § 221), zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (§ 46) a zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 14). Článok má informatívny charakter a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci.