Nájomné medzi spoluvlastníkmi a bývalými partnermi
Právna pomoc zadarmo
Položiť otázku
Keď byt alebo dom patrí viacerým ľuďom – súrodencom po dedičstve, bývalým manželom pred vyporiadaním alebo bývalým partnerom –, spory sa najčastejšie točia okolo dvoch otázok: kto rozhoduje, čo sa s nehnuteľnosťou stane, a či môže ten, kto v nej nebýva, žiadať peniaze od toho, kto ju užíva. Odpoveď závisí od veľkosti podielov, od dohody spoluvlastníkov a od toho, či ostatných z užívania niekto vylučuje.
Hospodárenie so spoločnou vecou a väčšina
O bežnom hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, ktorá sa nepočíta podľa počtu hláv, ale podľa veľkosti podielov. Kto má spolu nadpolovičný podiel, môže rozhodnúť aj proti vôli ostatných – napríklad o tom, že sa byt prenajme a komu. Prehlasovaný spoluvlastník sa takému rozhodnutiu musí podriadiť.
Súd na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka rozhoduje vtedy, keď sa väčšina ani dohoda nedosiahne (typicky pri dvoch spoluvlastníkoch s polovičnými podielmi) alebo keď väčšina rozhodla o dôležitej zmene spoločnej veci. Za dôležitú zmenu sa spravidla nepovažuje to, komu sa prenajme nehnuteľnosť, ktorej účel ostáva rovnaký.
Predaj celej nehnuteľnosti nie je bežným hospodárením – bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov ju ako celok predať nemožno. Každý však môže nakladať so svojím podielom.
Prenájom bytu spoluvlastníkov
Ak väčšina rozhodne o prenájme, nájomnú zmluvu s nájomcom uzatvárajú spoluvlastníci (alebo ten, koho na to splnomocnia). Úžitky zo spoločnej veci – teda aj nájomné – patria spoluvlastníkom podľa veľkosti podielov a v rovnakom pomere znášajú aj náklady (fond opráv, poistenie, dane). Prehlasovaný spoluvlastník teda síce nemôže prenájmu zabrániť, ale má nárok na svoj podiel z nájomného. Ak mu ho ostatní nevyplácajú, môže ho vymáhať.
Užívanie bytu jedným spoluvlastníkom
Každý spoluvlastník má právo spoločnú vec užívať, nesmie však obmedzovať ostatných. Ak v byte býva len jeden z nich, treba rozlišovať:
- ostatní byt užívať nechcú a nikto im v tom nebráni – nárok na peniaze spravidla nevzniká,
- užívajúci spoluvlastník ostatných vylučuje (zamyká, nepustí ich dnu) alebo užíva viac, než zodpovedá jeho podielu – ostatní môžu žiadať náhradu za užívanie ich podielu,
- spoluvlastníci sa dohodli na užívaní za odplatu – platí dohoda.
Či môže spoluvlastník uzavrieť s ostatnými spoluvlastníkmi klasickú nájomnú zmluvu na časť spoločného domu, nie je v praxi jednoznačné. Bezpečnejšie je uzavrieť písomnú dohodu o užívaní spoločnej veci, v ktorej sa určí, kto čo užíva a akú náhradu za to platí.
Náhrada za užívanie po rozchode alebo rozvode
Po rozvode zostáva byt nadobudnutý počas manželstva v bezpodielovom spoluvlastníctve, kým sa nevyporiada. Ak v ňom ďalej býva len jeden z bývalých manželov a druhý byt užívať nemôže, môže druhý žiadať náhradu za užívanie svojho podielu. Bývalí partneri, ktorí neboli manželmi, majú byt zvyčajne v podielovom spoluvlastníctve a platia pre nich pravidlá opísané vyššie.
Súdy takýto nárok posudzujú buď ako náhradu za užívanie spoločnej veci, alebo ako bezdôvodné obohatenie – prospech, ktorý užívateľ získal bez právneho dôvodu na úkor druhého (§ 451 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ďalej „OZ“). Rozdiel je najmä v premlčaní:
| Posúdenie nároku | Premlčacia doba | Predpis |
|---|---|---|
| Náhrada za užívanie (všeobecná doba) | 3 roky odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz – pri mesačnej náhrade za každý mesiac osobitne | § 101 OZ |
| Bezdôvodné obohatenie | 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o obohatení a o tom, kto sa obohatil; najneskôr 3 roky (pri úmyselnom obohatení 10 rokov) odo dňa obohatenia | § 107 ods. 1 a 2 OZ |
| Nároky medzi manželmi | počas manželstva premlčanie nezačína ani neplynie (okrem úrokov a opakujúcich sa plnení); po rozvode už plynie | § 114 OZ |
| Uplatnenie na súde | počas riadne vedeného konania premlčacia doba neplynie | § 112 OZ |
Spätne preto možno žiadať náhradu len za obdobie, ktoré ešte nie je premlčané, a čím dlhšie čakáte, tým viac mesiacov prepadne. Viac o premlčaní nájdete v článku Premlčacia doba dlhu – kedy je pohľadávka premlčaná.
Nárok býva sporný, ak spoluvlastník byt neužíva pre vlastné konanie – napríklad keď mu súd zakázal do bytu vstupovať. Ak bývalý partner do bytu investoval vlastné peniaze, ide o samostatný nárok, ktorý opisujeme v článku Investícia do bytu partnera po rozchode.
Rozhodnutie súdu pri nezhode
Ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť, prichádzajú do úvahy tri cesty:
- návrh, aby o hospodárení rozhodol súd – pri rovnosti hlasov, nedosiahnutí väčšiny alebo pri dôležitej zmene,
- predaj vlastného podielu – ostatným spoluvlastníkom alebo tretej osobe,
- zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou alebo súdom – súd môže napríklad prikázať vec jednému spoluvlastníkovi a uložiť mu vyplatiť ostatným hodnotu ich podielov; pri bývalých manželoch ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.
Pri dlhodobom spore je vyporiadanie spravidla jediným trvalým riešením – náhradu za užívanie totiž treba vymáhať znova za každé ďalšie obdobie.
Ako náhradu vymáhať
- Výpočet: náhrada sa spravidla odvíja od obvyklého nájomného za porovnateľný byt v danom mieste, prepočítaného na váš podiel. Ako podklad poslúžia inzeráty, posudok alebo znalec.
- Písomná výzva: spoluvlastníka vyzvite na zaplatenie s uvedením obdobia, výpočtu a lehoty. Výzva je zároveň dôkazom, že ste nárok uplatnili. Ako ju napísať, opisujeme v článku Výzva dlžníkovi na zaplatenie.
- Žaloba o zaplatenie: ak nezaplatí, podáte žalobu s opisom rozhodujúcich skutočností a dôkazmi (§ 132 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z., ďalej „CSP“). Ak sú tvrdenia doložené listinami, súd môže vydať platobný rozkaz (§ 265 CSP). Žaloba sa podáva spravidla na súd podľa bydliska žalovaného (§ 13 a § 14 CSP).
- Súdny poplatok: 6 % z vymáhanej sumy, najmenej 25 eur a najviac 25 000 eur; pri elektronickom podaní polovica, zníženie však najviac o 50 eur (položka 1 sadzobníka a § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.).
| Situácia | Čo môžete žiadať | Na čo si dať pozor |
|---|---|---|
| Väčšina rozhodla o prenájme tretej osobe | podiel z nájomného podľa veľkosti podielu | prenájmu nezabránite, náklady znášate tiež podľa podielu |
| Býva len jeden spoluvlastník, ostatných nevylučuje | spravidla nič, ak sa nedohodnete inak | uzavrite písomnú dohodu o užívaní |
| Užívajúci spoluvlastník ostatných nepustí do bytu | náhradu za užívanie podielu (bezdôvodné obohatenie) | premlčanie, dôkazy o vylúčení z užívania |
| Bývalí manželia pred vyporiadaním | náhradu za užívanie po rozvode, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva | počas manželstva premlčanie neplynie, po rozvode áno |
| Spor trvá roky | zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva | náhradu treba inak vymáhať opakovane |
Časté otázky
Môžu ma spoluvlastníci s väčším podielom prehlasovať?
Áno, pri bežnom hospodárení so spoločnou vecou rozhoduje väčšina počítaná podľa podielov. Súd môžete žiadať len pri rovnosti hlasov, nedosiahnutí väčšiny alebo pri dôležitej zmene spoločnej veci.
Môžem od bývalého partnera žiadať nájomné za to, že býva v našom byte?
Klasické nájomné bez nájomnej zmluvy nie, ale ak vás z užívania bytu vylučuje alebo užíva aj váš podiel, môžete žiadať náhradu za užívanie, prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ).
Ako ďaleko dozadu môžem náhradu žiadať?
Len za obdobie, ktoré nie je premlčané. Podľa toho, ako súd nárok posúdi, je to 3 roky (§ 101 OZ) alebo 2 roky od vedomosti o obohatení, najneskôr 3 roky od neho (§ 107 OZ). Medzi manželmi počas manželstva premlčanie neplynie (§ 114 OZ).
Musí spoluvlastník, ktorý v byte nebýva, platiť náklady na byt?
Náklady, ktoré vznikajú bez ohľadu na to, či byt niekto užíva (fond opráv, poistenie, daň), znášajú spoluvlastníci spravidla podľa podielov. Energie a služby závislé od spotreby platí najmä ten, kto byt užíva.
Ako sa zo spoluvlastníctva dostať?
Predajom svojho podielu, dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva alebo žalobou o jeho zrušenie a vyporiadanie súdom.
Súvisiace články
- Pôžička partnerovi alebo bývalému partnerovi – ako ju vymôcť
- Pôžička v rodine – vymáhanie od súrodenca, rodiča či dieťaťa
- Dar, pôžička alebo bezdôvodné obohatenie – kedy treba peniaze vrátiť
- Exekúcia a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
- Súdny poplatok za žalobu o zaplatenie – koľko a kedy zaplatiť
Potrebujete pomôcť s vymáhaním?
Vypočítame náhradu za užívanie vášho podielu, pošleme spoluvlastníkovi výzvu a ak nezaplatí, podáme žalobu. Pozrite si, ako postupujeme pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok a pri vymáhaní pohľadávok všeobecne.
Právny stav: november 2026, podľa súčasnej úpravy.
Najčastejšie otázky
Môže spoluvlastník požadovať súdne rozdelenie pozemku a užívania záhrady?
po prečítaní Vašej otázky by som si dovolil uviesť dve možnosti. Uvádzate, že svokra darovala dcére nejaký podiel na nehnuteľnosti.
celá odpoveď ›Vzniká mi nárok na náhradu za užívanie bytu v BSM bývalou manželkou?
vzhľadom na to, že Vám bolo rozhodnutím súdu obmedzené užívacie právo k bytu, akékoľvek nároky na náhradu sú nedôvodné. Aj keď uvádzate, že sa malo zo strany Vašej bývalej manželky jednať o vykonštruované a nepravdivé okolnosti, vzhľadom na existenciu právoplatného súdneho rozhodnutia sa predpokladá, že stav, kedy…
celá odpoveď ›Môže správca bytového domu rozdeliť zálohy a fond opráv medzi spoluvlastníkov nerovnomerne?
pokiaľ ste obaja vlastníci bytu, potom sa obaja podieľate rovnakým dielom na nákladoch v byte iba v prípade, že obaja v byte žijete. Ak však v byte jeden z manželov nebýva, potom nemusí platiť platby za spotrebované energie (vodu, plyn, elektrinu).
celá odpoveď ›Musím okrem výživného prispievať aj na nájomné za bývanie dieťaťa?
ak na základe dohody s Vašou partnerkou platíte na maloleté dieťa výživné v určitej výške, tak z tohto výživného sa majú zabezpečovať všetky potreby maloletého dieťaťa. Od jeho základných potrieb (odev, strava, hygiena...) až po kultúrne a iné potreby, vrátane bytových potrieb.
celá odpoveď ›Ako preukážem výdavky na nájomné pri rozvode bez zmluvy so sumou nájmu?
zmluva nemusí byť za každým overená notárom. Na súd musíte najmä predložiť doklady o úhrade nájomného.
celá odpoveď ›Musí plnoleté nezaopatrené dieťa platiť rodičovi nájom, ak žije u neho?
1 zák č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
celá odpoveď ›Môže spoluvlastník žiadať od ostatných spoluvlastníkov náhradu za užívanie domu?
vo Vašom prípade ide o užívanie spoločnej veci jedným zo spoluvlastníkov. V takom prípade nemáte nárok na "klasické" nájomné podľa nájomnej zmluvy, iba ak by takú zmluvu súrodenci medzi sebou uzavreli.
celá odpoveď ›Môže sa spoluvlastník na súde domáhať neplatnosti novej nájomnej zmluvy bez jeho súhlasu?
v prípade dôležitých zmien sa môžu prehlasovaní spoluvlastníci, resp. spoluvlastníci, ktorí vôbec neboli upovedomení o hlasovaní, domáhať na súde, aby o zmene rozhodol súd. Vo Vašom prípade však nejde o dôležitú zmenu: rozhodovanie o tom, komu bude prenajatá časť spoločnej nehnuteľnosti, ktorej účelové určenie zostalo…
celá odpoveď ›Môže spoluvlastník nehnuteľnosti uzavrieť nájomnú zmluvu s druhým spoluvlastníkom?
podľa Občianskeho zákonníka, ako aj v ustálenej súdnej praxi je zastávaný názor, že spoluvlastníci sa podieľajú na právach a povinnostiach podľa výšky svojich podielov. Navyše spoluvlastník sa považuje za výlučného vlastníka svojho podielu a nesmie obmedzovať druhého spoluvlastníka pri užívaní svojho podielu.
celá odpoveď ›Otázka
Byt vlastníme spolu so súrodencami v rovnakých podieloch a nikto z nás v ňom nebýva. Ja by som byt predal, ale súrodenci ho chcú prenajímať. Môžu o prenájme rozhodnúť bez môjho súhlasu a môžem ich nejako prinútiť zmeniť názor?
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
o hospodárení so spoločnou vecou, teda aj o tom, či sa byt prenajme, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Keďže vaši dvaja súrodenci majú spolu väčší podiel ako vy, môžu o prenájme rozhodnúť aj bez vášho súhlasu a prinútiť ich zmeniť názor nemôžete. Súd by na návrh rozhodoval len vtedy, ak by sa väčšina ani dohoda nedosiahla alebo ak by šlo o dôležitú zmenu spoločnej veci, čo prenájom bytu bez zmeny jeho účelu spravidla nie je. Z nájomného vám však patrí podiel zodpovedajúci vášmu spoluvlastníckemu podielu a v rovnakom pomere sa podieľate aj na nákladoch bytu. Ak sa so súrodencami dlhodobo nezhodnete, môžete predať svoj podiel alebo navrhnúť zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Podrobný postup nájdete v zhrnutí nižšie.
S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát
Môže spoluvlastník požadovať súdne rozdelenie pozemku a užívania záhrady?
Dobrý deň, v našej rodine máme spor týkajúci sa vlastníctva pozemku. Môj manžel a jeho bratia vlastnia polovicu pozemku, druhú polovicu vlastní ich sestra. Nie je presne určené, ktorá časť pozemku patrí komu.
Na pozemku je postavený rodinný dom, dvor a nachádza sa tam aj záhrada. Spor sa týka práve záhrady. Sestra má svoje veci rozložené na celej záhrade, hoci v dome nežije. Len chodí na záhradu. Minule, keď sa moja svokra vydala na záhradu a posadila sa tam na stoličku, jej vnuk sa drzo spýtal, čo tam robí a tvrdil, že záhrada je ich, pretože vyhrali súd. Svokra chcela vrátiť časť pozemku, ktorý predtým dala svojej dcére, pretože jej robí problémy.
Akým spôsobom by sme dosiahli, aby sa sestra stiahla na svoju polovicu? Počula som, že toto by sa dalo riešiť na občianskom právnom súde. Chcela by som sa opýtať, čo presne treba urobiť a aké sú s tým spojené poplatky. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
po prečítaní Vašej otázky by som si dovolil uviesť dve možnosti. Uvádzate, že svokra darovala dcére nejaký podiel na nehnuteľnosti. Ak sa dcéra následne začala k svokre správať v hrubom rozpore s dobrými mravmi, tak svokra má právo žiadať vrátenie daru. A to aj opakovane ak to správanie bude aj neskôr.
Druhou možnosťou je zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Podielový spoluvlastníci vlastnia určitý podiel na celej nehnuteľnosti, teda nie je to tak, že majú v praxi iba nejakú konkrétnu časť pozemku. Uvedené môže niekedy predstavovať pre spoluvlastníkov problém, a to najmä v prípadoch, ak majú medzi sebou rozpory a nedokážu sa dohodnúť. Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť aj písomnou dohodou spoluvlastníkov, ktorý sa môžu dohodnúť, tak že si vec rozdelia podľa podielov, prípadne sa dohodnú, tak, že vlastníctvo nadobudne iba jeden z pôvodných spoluvlastníkov, pričom ostatných vyplatí. Dohoda musí byť písomná. Ak dohoda nie je možná, tak je potrebné podať na súd žalobu. Poplatky by tvoril súdny poplatok (vypočítavaný z hodnoty podielu vyporiadavanej veci 6%), odmena advokáta (podľa hodnoty sporu a vyhlášky 655/2004 Z.z., ak si nejakého zvolíte a tiež trovy dôkazu. Dá sa odhadnúť koľko budú tie trovy.
Vzniká mi nárok na náhradu za užívanie bytu v BSM bývalou manželkou?
Som osem rokov rozvedený a spoluvlastníkom 2,5-izbového bytu s bývalou manželkou. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) nemáme ani po tak dlhom čase ukončené. V tomto byte od rozvodu nebývam, býva tam len bývalá manželka so svojim priateľom — máme spolu dve deti, ktoré však bývajú mimo mesta. Po rozvode mi bol na základe nepotvrdených a nepravdivých udaní bývalej manželky udelený dočasný zákaz vstupu do tohto bytu. Toto rozhodnutie okresného súdu som sa už dva krát snažil súdne zrušiť, avšak okresný súd ho zrušil s odôvodnením, že konanie ohľadom BSM je takmer ukončené, a preto už nema zmysel. Mám právo požadovať náhradu nájmu za užívanie mojej polovice bytu od bývalej manželky? Ak áno, je možné požadovať ju aj spätne? Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň, vzhľadom na to, že Vám bolo rozhodnutím súdu obmedzené užívacie právo k bytu, akékoľvek nároky na náhradu sú nedôvodné. Aj keď uvádzate, že sa malo zo strany Vašej bývalej manželky jednať o vykonštruované a nepravdivé okolnosti, vzhľadom na existenciu právoplatného súdneho rozhodnutia sa predpokladá, že stav, kedy existovali dôvody pre určenie zákazu užívania bytu, trval. Teda sa predpokladá, že existoval zákonný dôvod obmedzenia Vášho užívacieho práva a že neužívanie bytu ste si zavinili sám a to vlastným protiprávnym konaním.
Môže správca bytového domu rozdeliť zálohy a fond opráv medzi spoluvlastníkov nerovnomerne?
Dobrý deň, prosím o vysvetlenie. Po dlhom manželstve sme rozvedení a nie sme majetkovo vyporiadaní. Trojizbový byt vlastníme s bývalým manželom v pomere 1:1, on sa dobrovoľne odsťahoval k novej manželke, trvalý pobyt má však stále v našom byte. Doteraz sme mesačný zálohový predpis platili na polovicu. Teraz mi správca poslal tri predpisy: hlavný, jeden na moje meno s vyššou sumou, kde som uvedená ako jedna osoba, a jeden na meno bývalého manžela s nižšou sumou a nulovým počtom osôb. Ako sa v takom prípade platia zálohy a fond opráv – na polovicu? Môže správca určiť platby takýmto spôsobom, keď je bývalý manžel zástupcom vlastníkov a so správcom sa priatelia?
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
pokiaľ ste obaja vlastníci bytu, potom sa obaja podieľate rovnakým dielom na nákladoch v byte iba v prípade, že obaja v byte žijete. Ak však v byte jeden z manželov nebýva, potom nemusí platiť platby za spotrebované energie (vodu, plyn, elektrinu). Ostatné platby, ktoré by sa platili, aj keby sa byt vôbec nikto neužíval, tak tie musí manžel platiť vo výške 1/2. Ktoré platby sú to zistíte z mesačného zálohového predpisu.
Musím okrem výživného prispievať aj na nájomné za bývanie dieťaťa?
Chcel by som sa opýtať: Mám s jednou ženou dieťa, ale nežijeme spolu. Ona býva v rodinnom dome v podnajme a nemusí zaň platit, avšak žiada odo mňa, aby som platil podnajom len na dieťa, pritom už jej platím výživné. Musím teda na dieťa ešte platit ten podnajom alebo nie? Za odpoveď ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň, ak na základe dohody s Vašou partnerkou platíte na maloleté dieťa výživné v určitej výške, tak z tohto výživného sa majú zabezpečovať všetky potreby maloletého dieťaťa. Od jeho základných potrieb (odev, strava, hygiena...) až po kultúrne a iné potreby, vrátane bytových potrieb. Ak má matka za to, že výživné, ktoré platíte v súčasnosti nie je v dostatočnej výške môžete sa dohodnúť na vyššej výške výživného alebo môže podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. Toto sú v zmysle zákona o rodine možnosti matky, ako dosiahnuť vyššie výživné, aby mala dostatok finančných prostriedkov na hradenie svojich potrieb a potrieb maloletého dieťaťa. Na druhej strane však nič nebráni tomu, aby ste matke prispievali určitou sumou na bývanie maloletého dieťaťa, ak to Vaše pomery umožňujú a chcete takýmto spôsobom pomôcť matke dieťaťa. Jedna vec je to, čo hovorí zákon a druhá vec je ľudská stránka takýchto prípadov.
Trápi vás "Nájomné medzi spoluvlastníkmi a bývalými partnermi" a chcete pomôcť?
Ako preukážem výdavky na nájomné pri rozvode bez zmluvy so sumou nájmu?
Prosím, chcel by som sa opýtať. Rozvádzam sa a potrebujem doložiť výdavky, ktoré mám. Žijem v podnajme. Ako môžem doložiť, že žijem v prenajatom byte a platím 300 €? Mám zmluvu, ale nie je overená notárom a v nej nie je uvedená suma nájmu. Mesačne platím polovicu na účet a druhú polovicu v hotovosti prenajímateľovi.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň, zmluva nemusí byť za každým overená notárom. Na súd musíte najmä predložiť doklady o úhrade nájomného. Tzn. výpis z bankového účtu, z ktorého bude jasné, že platíte nájomné a v akej výške. Čo sa týkaj druhej polovice platby (v hotovosti), predpokladám, že Vám prijatie každej jednej platby potvrdzuje prenajímateľ na príjmový pokladničný doklad alebo na obdobný doklad. Tieto doklady treba predložiť súdu a tým zdokladujete Vaše výdavky týkajúce sa nájomného.
Musí plnoleté nezaopatrené dieťa platiť rodičovi nájom, ak žije u neho?
Dobrý deň, moji rodičia sa rozviedli, keď som mala 17 rokov. Najprv som žila s otcom, potom som sa presťahovala k matke a otec mi platí výživné. S matkou nemám dobré vzťahy. Od 18 rokov jej platím polovicu nájmu, takže výživné od otca ide matke a mne z neho zostane len malá časť, preto popri tom pracujem na dvoch miestach a nakupujem a varím si sama. Dozvedela som sa, že keďže som bola zverená do jej starostlivosti, nie som jej povinná prispievať a naopak ona sa má o mňa starať. Je to pravda? Musím jej platiť nájom?
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň
podľa § 62 ods. 1 zák č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To je hranica, kedy zaniká vyživovacia povinnosť. Dovŕšenie plnoletosti, prípadne iného veku, nemá vplyv na trvanie tejto povinnosti. Vyživovacia povinnosť väčšinou zaniká v okamihu ukončenia prípravy dieťaťa na povolanie alebo nástup dieťaťa do zamestnania.
Nepíšete či stále navštevujete vysokú školu a popritom pracujete, alebo už ste ukončila svoje vzdelanie, čo je dosť podstatné. Predpokladám však, že ešte ako 18 ročná ste ešte navštevovali stredoškolské zariadenie a preto bolo povinnosťou oboch rodičov, ktorá vyplýva priamo zo zákona, sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj. Výživné je osobné právo dieťaťa a má byť použité na potreby dieťaťa, nie na potreby matky.
Ak ste študent vysokej školy (denná forma štúdia), vyživovacia povinnosť stále trvá a nie ste povinná platiť nájom a rodičia by Vám mali prispievať na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa zákona o rodine dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Avšak ak už pracujete a neštudujete vyživovacia povinnosť už netrvá (ak výživné bolo určené súdom, je potrebné aby bol podaný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti), preto ak bývate u matky môže od Vás žiadať, aby ste sa pomerne podielali na nájomnom. Otec taktiež v takomto prípade nemá vyživovaciu povinnosť do 26. roku veku ako píšete.
Môže spoluvlastník žiadať od ostatných spoluvlastníkov náhradu za užívanie domu?
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, či by som mala kvôli tomuto problému vyhľadať právnika. Môj manžel má ešte troch súrodencov, ktorí zdedili rodičovský dom. Manžel má tam najväčší podiel, no už sedem rokov v ňom býva len jeho brat s priateľkou a sestra. Dom sme už aj dali do predaja, no zatiaľ sa nepredal, a to už dva roky. Chcela by som sa tiež opýtať, či je možné od nich žiadať nájom. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň, vo Vašom prípade ide o užívanie spoločnej veci jedným zo spoluvlastníkov. V takom prípade nemáte nárok na "klasické" nájomné podľa nájomnej zmluvy, iba ak by takú zmluvu súrodenci medzi sebou uzavreli. Môžete však žiadať tzv. náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Táto náhrada sa dá žalovať na súde a to buď ako spomínaná náhrada za užívanie nehnuteľnosti alebo ako vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdy v tomto smere nie sú jednotné a niektoré to považujú za bezdôvodné obohatenie a niektoré za náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Rozdiel spočíva najmä v dobe premlčania nároku. V prípade náhrady za užívanie nehnuteľnosti sa uplatní základná premlčacia doba a to 3 roky. V prípade bezdôvodného obohatenia sa uplatní 2 ročná premlčacia doba. Z toho vyplýva, že v prvom prípade by ste "nájomné" mohli žiadať 3 roky spätne, v druhom prípade len 2 roky spätne.
Veľa v takýchto prípadoch záleží aj na tom, akej veľkosti je daná nehnuteľnosť, či súrodenci jeden druhému bránili v užívaní nehnuteľnosti (napr. ak je tam ešte jedna voľná izba, či mal súrodenec umožnené obývať ju, alebo ten kto užíva nehnuteľnosť ju zamyká pred ostatnými, aby sa tam nedostali...).
Ak sa dom snažíte predať, ale nedarí sa Vám (chcete sa ho zbaviť). Tak môžete podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd následne môže zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť pripadne súrodencom Vášho manžela a súd ich zaviaže vyplatiť Vášmu manželovi sumu zodpovedajúcu výške jeho podielu na nehnuteľnosti.
Môže sa spoluvlastník na súde domáhať neplatnosti novej nájomnej zmluvy bez jeho súhlasu?
Dobrý deň, som spoluvlastníkom domu, ktorý prenajímame na podnikateľské účely - ako predajňu. Počas mojej neprítomnosti, ktorá bola spôsobená dlhodobým pobyom v zahraničí, sa druhý spoluvlastník rozhodol vypovedať nájomnú zmluvu a uzavrieť novú s iným subjektom, a to všetko bez môjho vedomia. Chcem sa spýtať, či mám právo na súde domáhať sa zrušenia tejto novej nájomnej zmluvy. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň, v prípade dôležitých zmien sa môžu prehlasovaní spoluvlastníci, resp. spoluvlastníci, ktorí vôbec neboli upovedomení o hlasovaní, domáhať na súde, aby o zmene rozhodol súd. Vo Vašom prípade však nejde o dôležitú zmenu: rozhodovanie o tom, komu bude prenajatá časť spoločnej nehnuteľnosti, ktorej účelové určenie zostalo nezmenené, sa spravidla nepovažuje za dôležitú zmenu spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 3 OZ. Na súde by ste sa mohli domáhať, aby o zmene rozhodol súd v zmysle § 139 ods. 3 OZ, len v prípade, že by sa spoluvlastník rozhodol, že nehnuteľnosť už nebude prenajímať, ale bude v nej bývať.
Trápi vás "Nájomné medzi spoluvlastníkmi a bývalými partnermi" a chcete pomôcť?
Môže spoluvlastník nehnuteľnosti uzavrieť nájomnú zmluvu s druhým spoluvlastníkom?
Dobrý deň, moja sestra, s ktorou žijem v dome po rodičoch, chce so mnou uzavrieť nájomnú zmluvu na dve izby v dome. Keďže som spoluvlastníkom, zdá sa mi hlúpe, že by som mal platiť za niečo, čo je aj moje. Domnievam sa, že túto zmluvu chce uzavrieť, pretože má veľkú rodinu a zrejme potrebuje peniaze. Je možné, že moja sestra so mnou nájomnú zmluvu uzavrie alebo nie? Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
podľa Občianskeho zákonníka, ako aj v ustálenej súdnej praxi je zastávaný názor, že spoluvlastníci sa podieľajú na právach a povinnostiach podľa výšky svojich podielov. Navyše spoluvlastník sa považuje za výlučného vlastníka svojho podielu a nesmie obmedzovať druhého spoluvlastníka pri užívaní svojho podielu.
Čo sa týka Vašej otázky, v súdnej praxi sa zastáva názor, že spoluvlastníkovi domu nemožno zriadiť právo nájmu bytu v spoločnom dome.
Čiže Vaša sestra na takéto konanie nemá právo, pretože ako ste aj v otázke podotkli, bolo by nelogické platiť nájomné za užívanie toho, na čo už beztak máte právo.