Faktúra za neobjednaný audit – treba ju platiť?
Právna pomoc zadarmo
Položiť otázku
Faktúra sama osebe dlh nezakladá. Povinnosť zaplatiť vzniká zo zmluvy – teda z toho, že ste si službu objednali a niekto ju pre vás vykonal. Ak vám príde faktúra za „audit“, „certifikát“ alebo zápis do registra, ktoré ste nikdy neobjednali, platiť ju nemusíte. Nesmiete však prehliadnuť dokument, ktorý by vám doručil súd. Advokát JUDr. Milan Ficek vysvetľuje, ako rozoznať nátlakovú faktúru od skutočného dlhu, ako reagovať na upomienky a čo robiť, ak by prišiel platobný rozkaz.
Stručne
- Bez objednávky (zmluvy) nevzniká povinnosť platiť – ani vtedy, keď je faktúra formálne v poriadku a má pečiatku a podpis.
- „Návrh na vydanie platobného rozkazu“ priložený k faktúre je len vyplnené tlačivo od odosielateľa, nie rozhodnutie súdu.
- Ak by vám skutočný platobný rozkaz doručil súd, do 15 dní treba podať vecne odôvodnený odpor, inak sa stane právoplatným (§ 265 a § 267 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.).
- Čo ste už zaplatili bez právneho dôvodu, môžete žiadať späť ako bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.).
- Pri podozrení na podvod môžete podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre (§ 196 Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z.).
Faktúra bez zmluvy nezakladá dlh
Záväzok zaplatiť cenu vzniká zo zmluvy – kúpnej, o dielo, o poskytnutí služby. Zmluva nemusí byť vždy písomná, ale vždy musí ísť o dohodu: jedna strana službu ponúkne, druhá ju objedná alebo prijme. Faktúra je len doklad, ktorým dodávateľ vyúčtuje cenu za niečo, na čom sa strany dohodli. Ak ste nič neobjednali, nesúhlasili ste s ponukou a služba sa ani reálne neposkytla, niet čo vyúčtovať.
Opačná situácia nastáva, ak ste si niečo naozaj objednali – hoci aj ústne, telefonicky alebo kliknutím na webe. Vtedy sa môže stať, že zmluva vznikla, aj keď si to nepamätáte. Preto si vždy overte, či ste s odosielateľom predtým nekomunikovali, či niekto z vašich zamestnancov nepotvrdil objednávku a či ste nevypĺňali formulár na jeho webe. Ako je to pri skutočných zákazkách bez písomnej zmluvy, opisuje článok Faktúra bez písomnej zmluvy – dá sa vymáhať?
Typické podvodné faktúry firmám
Nevyžiadané faktúry chodia najmä firmám a živnostníkom, ktorých údaje sú verejne dostupné v registroch. Opakujú sa tieto znaky:
- faktúra za „audit“, „overenie spoľahlivosti“ alebo „certifikát“ firmy, ktorý nikto nevykonal,
- faktúra alebo „ponuka“ za zápis do súkromného online registra či katalógu, ktorá vyzerá ako úradná výzva,
- nízka suma vydávaná za veľkú „zľavu“ z vysokej ceny, aby sa oplatilo zaplatiť bez rozmýšľania,
- krátka lehota a hrozby súdom, exekúciou alebo zápisom do registra dlžníkov,
- priložené vyplnené tlačivo návrhu na platobný rozkaz alebo žaloby, ktoré má vystrašiť.
| Čo vám prišlo | Čo to znamená | Ako reagovať |
|---|---|---|
| Faktúra za neobjednanú službu | bez zmluvy nevzniká povinnosť platiť | neplatiť, písomne odmietnuť, uschovať |
| Upomienka, výzva od inkasnej firmy | súkromný list, nie rozhodnutie | neplatiť, stačí jedno písomné odmietnutie |
| Vyplnený „návrh na platobný rozkaz“ od odosielateľa | len tlačivo, súd o ničom nerozhodol | nič nepodávať, uschovať ako dôkaz nátlaku |
| Platobný rozkaz doručený súdom | rozhodnutie súdu, ktoré sa po 15 dňoch bez odporu stane právoplatným | do 15 dní podať vecne odôvodnený odpor |
| Už ste zaplatili | plnenie bez právneho dôvodu | vyzvať na vrátenie, prípadne žalovať o bezdôvodné obohatenie |
Ako reagovať na výzvy
Faktúru neplaťte a neuznávajte ju ani čiastočne – čiastočná platba by mohla vyzerať ako potvrdenie, že ste si službu objednali. Odporúčame poslať jedno stručné písomné odmietnutie (e-mailom alebo doporučene): službu ste neobjednali, zmluva nevznikla, faktúru vraciate a žiadate vás vyradiť z databázy. Do sporu sa nepúšťajte a na ďalšie upomienky už nemusíte odpovedať. Faktúru, obálku, e-maily a všetky ďalšie listy si odložte – budú sa hodiť, ak by vec skončila na súde alebo na polícii.
Ak je vaša firma účtovnou jednotkou, nevyžiadanú faktúru nezaúčtujte ako záväzok. V prípadnom upomínacom konaní budete totiž musieť uviesť, či ste faktúru dostali a ako ste ju zaúčtovali (§ 11 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní).
Inkaso a vyhrážky súdom
Inkasná alebo „vymáhacia“ firma nemá žiadne úradné právomoci – nemôže vám zablokovať účet, zobrať majetok ani nariadiť exekúciu. Exekúciu možno viesť len na základe exekučného titulu, typicky vykonateľného rozhodnutia súdu (§ 45 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z. z.). Pozor aj na rôzne „poplatky za vymáhanie“: ak neexistuje dlh, nemôže existovať ani nárok na úroky z omeškania či paušálnu náhradu nákladov. Ak niekto naozaj podá návrh na súd, dozviete sa to od súdu, nie od odosielateľa faktúry.
Platobný rozkaz a odpor
Riziko, že súd platobný rozkaz vydá, nie je nulové. V bežnom konaní ho súd vydá bez pojednávania, ak nemá pochybnosti o tvrdeniach žalobcu, najmä ak vyplývajú z listín (§ 265 Civilného sporového poriadku). V upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica stačí, ak sú obe strany účtovnými jednotkami, faktúra a vyhlásenie žalobcu, že nárok eviduje v účtovníctve (§ 3 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.). Súd teda pri vydaní nemusí vedieť, že ste nič neobjednali – to musíte povedať vy v odpore.
- Lehota: odpor treba podať do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Platobný rozkaz podľa Civilného sporového poriadku sa doručuje do vlastných rúk a nemožno ho doručiť náhradne (§ 266).
- Odôvodnenie: odpor musí byť vecne odôvodnený – opíšte, že ste službu neobjednali, zmluva nevznikla a plnenie sa neposkytlo, pripojte korešpondenciu a označte dôkazy. Odpor bez vecného odôvodnenia súd odmietne bez výzvy na doplnenie a platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť (§ 267 a § 268 Civilného sporového poriadku).
- Poplatok: za odpor sa súdny poplatok neplatí.
- Čo potom: včasný a odôvodnený odpor platobný rozkaz zruší a vec pokračuje pred súdom, kde musí odosielateľ faktúry preukázať, že ste si službu objednali a dostali. V upomínacom konaní musí navyše do 15 dní navrhnúť pokračovanie, inak sa konanie zastaví (§ 14 zákona č. 307/2016 Z. z.).
Podrobný návod je v článku Odpor proti platobnému rozkazu – lehota, odôvodnenie a postup.
Trestné oznámenie
Ak niekto rozosiela faktúry za služby, ktoré nikdy neposkytol, s cieľom vylákať peniaze, môže ísť o trestný čin podvodu. Podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že niekoho uvedie do omylu, a spôsobí tak aspoň malú škodu, teda škodu prevyšujúcu 700 eur (§ 221 ods. 1 a § 125 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.; do 5. 8. 2024 bola hranica 266 eur). Pri jednej faktúre na nízku sumu sa táto hranica nemusí dosiahnuť, preto má zmysel, ak sa poškodené firmy spoja alebo ak polícia skutky posúdi spolu.
Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi, písomne alebo ústne do zápisnice; poškodenému musia vydať potvrdenie o jeho prijatí (§ 196 ods. 1 Trestného poriadku). Ak ste už zaplatili, ako poškodený môžete v trestnom konaní navrhnúť, aby súd páchateľovi uložil povinnosť škodu nahradiť – návrh treba podať najneskôr do skončenia vyšetrovania (§ 46 ods. 3 Trestného poriadku). Viac o tom, kedy ide o podvod, nájdete v článku Trestné oznámenie pri nevrátenej pôžičke – kedy ide o podvod.
Časté otázky
Musím faktúru za neobjednaný audit zaplatiť, ak je na nej pečiatka a podpis?
Nie. Pečiatka ani podpis dodávateľa nič nemenia na tom, že zmluva nevznikla. Rozhoduje, či ste si službu objednali, nie ako faktúra vyzerá.
Hrozí mi zápis do registra dlžníkov alebo exekúcia?
Exekúcia je možná len na základe exekučného titulu, napríklad právoplatného platobného rozkazu alebo rozsudku. Kým vám súd nič nedoručil, exekúcia vám nehrozí. Preto je dôležité na prípadný platobný rozkaz včas reagovať odporom.
Mám na faktúru vôbec odpovedať?
Stačí jedno stručné písomné odmietnutie, ktoré vám neskôr poslúži ako dôkaz, že ste faktúru hneď rozporovali. Do ďalšej korešpondencie sa púšťať nemusíte.
Zaplatil som zo strachu. Dostanem peniaze späť?
Môžete ich žiadať ako bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka). Nárok si treba uplatniť na súde do dvoch rokov odo dňa, keď ste sa dozvedeli, kto peniaze dostal, najneskôr do troch rokov od platby, pri úmyselnom obohatení do desiatich rokov (§ 107 Občianskeho zákonníka, podľa súčasnej úpravy).
Súvisiace články
- Odpor proti platobnému rozkazu – lehota, odôvodnenie a postup
- Upomínacie konanie – čo to je a kedy ho využiť
- Odberateľ nechce zaplatiť faktúru – chýbajúca objednávka
- Dar, pôžička alebo bezdôvodné obohatenie – kedy treba peniaze vrátiť
- Podvodná pôžička s poplatkom vopred: dajú sa peniaze poslané do zahraničia získať späť?
Potrebujete pomôcť s vymáhaním?
Ak vám prišla nevyžiadaná faktúra, upomienka alebo platobný rozkaz, posúdime, či vôbec vznikla zmluva, pripravíme odmietnutie alebo vecne odôvodnený odpor a pomôžeme vám získať späť peniaze, ktoré ste už zaplatili. Pozrite si naše služby.
Právny stav: november 2026, podľa súčasnej úpravy.
Najčastejšie otázky
Musím zaplatiť faktúru za zápis do online registra firiem bez objednávky?
áno, presne tak, neplaťte to. Nie je na to právny základ.
celá odpoveď ›Vzťahuje sa na invalidného dôchodcu dvojmesačná výpovedná lehota pri výpovedi?
okolnosť, že ste na invalidnom dôchodku nie je dôvodom na skrátenie výpovednej doby, ktorá vo vašom prípade ak pracovný pomer trvá viac ako jeden rok je dva mesiace. /§ 62 Zákonníka práce/. Výpovedná doba začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede zamestnávateľovi.
celá odpoveď ›Môže zamestnávateľ nepredĺžiť zmluvu na dobu určitú čiastočnému invalidovi?
vo vašom prípade platí ust. § 71 Zákonníka práce : "Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu (1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. (2)Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný…
celá odpoveď ›Môže zamestnanec s invalidným dôchodkom dať výpoveď za rovnakých podmienok?
nerozumiem celkom Vašej otázke. Ak chcete skončiť, môžete tak urobiť výpoveďou, na ktorú nemusí dať súhlas zamestnávateľ.
celá odpoveď ›Môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer bez udania dôvodu počas skúšobnej doby?
podľa zákona platí, že V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou…
celá odpoveď ›Vzniká zamestnancovi nárok na odchodné pri skončení pracovného pomeru ako invalidný dôchodca?
úvodom poznamenávame, že práca na živnosť nezakladá nárok na odstupné a odchodné v zmysle ust. Zákonníka práce a to z dôvodu, že tento vzťah nebol pracovoprávnym vzťahom, ale obchodnoprávnym vzťahom.
celá odpoveď ›Môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer dohodou bez môjho podpisu?
v otázke uvádzate, že ste invalid na 50 %. Podľa ust. § 40 ods.
celá odpoveď ›Vzniká zamestnancovi nárok na odstupné pri výpovedi zo zdravotných dôvodov?
podľa ust. Zákonníka práce výpoveď zo strany zamestnanca je možné dať s uvedením, alebo aj bez uvedenia dôvodu výpovede.
celá odpoveď ›Vzniká nárok na odchodné pri skončení pracovného pomeru pre invalidný dôchodok?
vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 76a Zákonníka práce : "Odchodné (1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného…
celá odpoveď ›Otázka
Dobrý deň, som konateľom obchodnej spoločnosti. Prišla nám faktúra od neznámej firmy za audit našej spoločnosti a za certifikát, ktorý nám na jeho základe vraj udelili. Nič také sme si neobjednali a žiadny audit sa nekonal. Suma je nízka a na faktúre je uvedená ako zľava z oveľa vyššej ceny. Prílohou bol aj vyplnený návrh na vydanie platobného rozkazu, čo nás vystrašilo. Musíme faktúru zaplatiť? A čo bude nasledovať, ak naozaj podajú návrh na súd?
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
povinnosť zaplatiť vzniká zo zmluvy, teda z toho, že ste si službu objednali, nie z toho, že vám niekto pošle faktúru. Ak ste audit ani certifikát neobjednali a nič sa nevykonalo, zmluva nevznikla a faktúru neplaťte; stačí ju raz písomne odmietnuť a všetky listy si uschovať. Priložený „návrh na vydanie platobného rozkazu“ je len tlačivo od odosielateľa, nie rozhodnutie súdu. Ak by vám však súd naozaj doručil platobný rozkaz, nesmiete ho ignorovať – do 15 dní treba podať vecne odôvodnený odpor, v ktorom uvediete, že ste nič neobjednali, inak platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť. Pri podozrení na podvod môžete podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre. Podrobný postup nájdete v zhrnutí nižšie.
S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát
Zaplatil som faktúru za neobjednanú službu – môžem žiadať peniaze späť?
Dobrý deň, našej firme prišla faktúra za službu, ktorú sme si neobjednali, a účtovníčka ju v dobrej viere uhradila spolu s ostatnými faktúrami. Až neskôr sme zistili, že išlo o nevyžiadanú faktúru. Dá sa zaplatená suma získať späť a dokedy to musíme riešiť?
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
áno. Ak služba nebola objednaná a zmluva nevznikla, platba nemala právny dôvod a príjemca sa na váš úkor bezdôvodne obohatil – musí vám peniaze vrátiť (§ 451 a § 458 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.). Najprv ho písomne vyzvite na vrátenie sumy s krátkou lehotou a uveďte, že službu ste neobjednali a platba bola omylom. Ak nevráti, nárok treba uplatniť na súde do dvoch rokov odo dňa, keď ste sa dozvedeli, že k obohateniu došlo a kto peniaze dostal, najneskôr však do troch rokov od platby, pri úmyselnom obohatení do desiatich rokov (§ 107 Občianskeho zákonníka, podľa súčasnej úpravy). Ak ide o podvodné rozosielanie faktúr, môžete popri tom podať aj trestné oznámenie a v trestnom konaní uplatniť nárok na náhradu škody najneskôr do skončenia vyšetrovania.
S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát
Musím zaplatiť faktúru za zápis do online registra firiem bez objednávky?
Dobrý deň, mám úplne rovnaký problém – aj mne prišla od tej istej firmy faktúra za audit a certifikát na nízku sumu, hoci som si nič neobjednal. Takže to nemám platiť?
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
áno, presne tak, neplaťte to.
Nie je na to právny základ. Niekto sa snaží vylákať od ľudí peniaze podvodným spôsobom.
Ak to nechcete nechať len tak a chcete to ďalej riešiť, bolo by dobré sa spojiť s viacerými ľudmi, ktorí sa s touto spoločnosťou a pokusom o vylákanie peňazí od ľudí stretli a podať hromadné podanie.
Vzťahuje sa na invalidného dôchodcu dvojmesačná výpovedná lehota pri výpovedi?
Dobrý deň, rád by som požiadal o radu ohľadom výpovede z mojej strany. Som invalidný dôchodca s plným invalidným dôchodkom, avšak pracujem a mám zmluvu na dobu neurčitú. Chcel by som sa spýtať, či sa na mňa vzťahuje dvojmesačná výpovedná lehota, alebo či môžem ukončiť pracovný pomer kedykoľvek. Ďakujem za odpoveď.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
okolnosť, že ste na invalidnom dôchodku nie je dôvodom na skrátenie výpovednej doby, ktorá vo vašom prípade ak pracovný pomer trvá viac ako jeden rok je dva mesiace. /§ 62 Zákonníka práce/.
Výpovedná doba začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede zamestnávateľovi.
Možnosťou na vašej strane je aj dohodnúť sa so zamesntávateľom na skončení pracovného pomeru s uvedením alebo aj bez uvedenia dôvodov v zmysle ust. § 60 Zákonníka práce dohodou o skončení pracovného pomeru.
Možnosťou je z vašej strany skončiť pracovný pomer aj okamžite za splnenia zákonných podmienok ust. § 69 Zákonníka práce :
Môže zamestnávateľ nepredĺžiť zmluvu na dobu určitú čiastočnému invalidovi?
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či mám ako čiastočný invalid možnosť nejako napadnúť rozhodnutie zamestnávateľa, ak mi po dvoch rokoch končí zmluva na dobu určitú a nepredĺžia mi ju. Nie je zjavný dôvod, prečo by ma mali vyhodiť z práce. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
vo vašom prípade platí ust. § 71 Zákonníka práce :
"Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu
Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak ste sa dohodli na pracovnom pomere na dobu určitú do 4.5.2022, pracovný pomer končí uvedeným dňom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, zamestnávateľ vás teda nevyhodí.
Možnosťou na vašej strane je kontaktovať zamestnávateľa a požiadať o predĺženie pracovného pomeru s poukázaním aj na ust. § 252o/ Zákonníka práce :
"Prechodné ustanovenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
Trápi vás "Faktúra za neobjednaný audit – treba ju platiť?" a chcete pomôcť?
Môže zamestnanec s invalidným dôchodkom dať výpoveď za rovnakých podmienok?
Dobrý deň,
chcel by som sa opýtať, ako to bude prebiehať v prípade, že chcem dať výpoveď zo zamestnania ako polovičný invalidný dôchodca. Čo môžem očakávať od zamestnávateľa? Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
nerozumiem celkom Vašej otázke. Ak chcete skončiť, môžete tak urobiť výpoveďou, na ktorú nemusí dať súhlas zamestnávateľ. Rovnako môžete skončiť dohodou, avšak tam musí už zamestnávateľ súhlasiť. Len samotná skutočnosť, že ste invalidný dôchodca sama o sebe nie je prekážkou, ak končíte pracovný pomer Vy. Ak by ale chcel dať výpoveď zamestnávateľ Vám, musí mať na to súhlas úradu práce.
Môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer bez udania dôvodu počas skúšobnej doby?
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či ma môže zamestnávateľ prepustiť bez udania dôvodu počas skúšobnej doby. Nie som si vedomý porušenia pracovnej disciplíny ani nedodržania interných predpisov.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
podľa zákona platí, že V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Žiaľ áno, môže s Vami skončiť pracovný pomer, aj keď ste nič neporušili. To je práve účel skúšobnej doby.
Vzniká zamestnancovi nárok na odchodné pri skončení pracovného pomeru ako invalidný dôchodca?
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, či mám nárok na odchodné. Pracovnú zmluvu na dobu neurčitú mám niekoľko rokov, predtým som u toho istého zamestnávateľa mala niekoľkokrát zmluvu na dobu určitú s polovičným úväzkom a ešte predtým som preňho pracovala na živnosť. Teraz som po dlhej pracovnej neschopnosti a chcem dať výpoveď ako invalidná dôchodkyňa s viac ako 70 % poklesom schopnosti pracovať, zo zdravotných dôvodov. Aký paragraf mám uviesť vo výpovedi a kedy mám nárok na odstupné? Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
úvodom poznamenávame, že práca na živnosť nezakladá nárok na odstupné a odchodné v zmysle ust. Zákonníka práce a to z dôvodu, že tento vzťah nebol pracovoprávnym vzťahom, ale obchodnoprávnym vzťahom.
Odchodné upravuje ust. § 76a/ Zákonníka práce nasledovne :
"Odchodné
(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zammestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."
Otázku odstupného upravuje ust. § 76 ZP tak, že nárok na odstupné je len v prípade, že dôjde k výpovedi zo strany zamestnávateľaalebo k dohode o skončení prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZP /t.j.: zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách/ alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Z uvedeného zák. textu vyplýva, že pokiaľ Vy ako zamestnanec dáte výpoveď z prac. pomeru, nevznikne Vám nárok na odstupné. Samotné priznanie ID nie je dôvodom na strane zamestnávateĺa, aby s Vami skončil prac. pomer.
Odporúčame v súlade s ust. ZP oznámiť zamestnávateľovi, že Vám bol priznaný ID, keďe priznaním ID dochádza aj k zmene odvodov na poistenie. Súčasne, ak chcete ukončiť prac. pomer, dohodnúť sa so zamestnávateľom na skončení prac. pomeru dohodou zo zdrav. dôvodov a to tak, aby Vám vznikol nárok na odstupné podľa § 76 ZP. V samotnej dohode o skončení prac. pomeru musí byť uvedený dôvod skončenia prac. pomeru ak prac. pomer skončí z dôvodov podľa § § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP/viď vyšie org. zmeny na strane zamesntávateľa alebo zdrav. dôvody na strane zamestnanca/.
Neodporúčame Vám ako zamestnankyni dávať výpoveď z PP, lebo Vám nevznikne nárok na odstupné. Ak by ste dali výpoveď z prac. pomeru, nárok na odchodné máte /ID 70 %/.
Môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer dohodou bez môjho podpisu?
Dobrý deň. Som človek so zdravotným postihnutím (invalidita 50 %). Dostal som od zamestnávateľa výpoveď k začiatku budúceho mesiaca a momentálne som na PN. Personálne oddelenie mi povedalo, že ide o výpoveď, respektíve dohodu podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Môže byť takáto výpoveď formou dohody? Ak je to dohoda, musia to nahlásiť na úrad práce? Musím takúto výpoveď podpísať? Spomínali aj § 61 – mohol by som byť prepustený podľa neho? Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
v otázke uvádzate, že ste invalid na 50 %.
Podľa ust. § 40 ods. 8 ZP platí, že "zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku."
Predpokladáme teda, že ste zamestnávateľovi predložili doklad o priznaní ID.
Poznamenávame, že výpoveď z prac. pomeru nie je dohodou.
Podľa ust. § 66 ZP platí :
"Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e)."
Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že výpoveď z prac. pomeru môže Vám dať zamestnávateľ len s predchádzajúcim písomným súhlasom prísl. úradu práce. Predchádzajúci písomný súhlas ÚP nemusí byť v prípade, že by išlo o skončenie prac. pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a e), t.j. : zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo z dôvodu, že sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Ak by malo dôjsť ku skončeniu prac. pomeru dohodou podľa § 60 ZP, tu platí, že zamestnávateľ nepotrebuje súhlas ÚP ku skončeniu prac. pomeru. Citujeme ust. § 60 ZP :
"Dohoda o skončení pracovného pomeru
(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
(3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi."
Čo je podstatné v tomto zák. ustanovení je to, že v prípade dohody o skončení prac. pomeru, ak by malo dôjsť ku skončeniu prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP /v podstate org. dôvody na strane zamestnávateľa, tento dôvod skončenia prac. pomeru musí byť v dohode o skončení PP uvedený vždy - povinne zo zákona /citujeme/ :
"§ 60 ZP
Dohoda o skončení pracovného pomeru
(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
(3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi."
Uvádzame, že ak by došlo ku skončeniu prac. pomeru či už výpoveďou zo strany zamestnávateľa z org. dôvodov alebo dohodou o skončení PP z dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP, patrí Vám odstupné podľa § 76 ZP.
Z otázky nevieme usúdiť, či chcete ukončiť pracovný pomer. Ak by Vám bola doručená výpoveď zo strany zamestnávateľa, tento nemusí mať súhlas ÚP v prípade skončenia prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a e) ZP /viď vyššie citované/. Ak by Vám bolav predložená dohoda o skončení prac. pomeru, a tejto by ste nerozumeli, môžete nás kontaktovať za účelom vysvetlenia.
Ak by išlo o dohodu o skončení PP a textu by ste nerozumeli, vyžiadajte si text dohody na preštudovanie, nemusíte ju podpísať ihneď ako Vám bude zo strany zamestnávateľa predložená, a radšej text dohody o skončení PP prekonzultujte, nakoľko je podstatné znenie dohody, aby ste nestratili nárok na odstupné.
Záverom uvádzame, že v čase PN nie ste povinný sa dostaviť k zamestnávateľovi za účelom prevzatia pošty od zamestnávateľa, na to slúži poštový podnik. Zamestnávateľ Vám však môže zaslať výpoveď z prac. pomeru z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a/ ZP - zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje.
V prípade potreby nás kontaktujte.
Trápi vás "Faktúra za neobjednaný audit – treba ju platiť?" a chcete pomôcť?
Vzniká zamestnancovi nárok na odstupné pri výpovedi zo zdravotných dôvodov?
Prosím vás o radu: ak je manžel nevyliečiteľne chorý a bude musieť podať výpoveď v zamestnaní, má to byť zo zdravotných dôvodov alebo by sme sa mali dohodnúť? Snažíme sa vybavovať invalidný dôchodok. Bude mať nárok na odstupné? Ďalšiu prácu už nebude schopný vykonávať.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň,
podľa ust. Zákonníka práce výpoveď zo strany zamestnanca je možné dať s uvedením, alebo aj bez uvedenia dôvodu výpovede. Ak manžel dá výpoveď z prac. pomeru v zmysle ust. § 67 Zákonníka práce nebude mať nárok na odstupné. Uvedené vyplýva z ust. § 75 Zákonníka práce, ktoré stanovuje dôvody skončenia prac. pomeru a nárok na odstupné, pričom ide o skončenie prac. pomeru zo strany zamestnávateľa prípadne dohodou z tam uvedených dôvodov.
Podľa ust. § 76 Zákonníka práce platí :
"(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."
Vo veci odporúčame kontaktovať zamestnávateľa, ktorého bude manžel súčasne informovať o svojom zdrav. stave (nemožnosť vykonávania zamestnania s doložením lekárskeho posudku) a dohodnúť sa na forme a spôsobe skončenia prac. pomeru a to tak, aby mal nárok na odstupné v zmysle ust. § 76 Zákonníka práce.
Vzniká nárok na odchodné pri skončení pracovného pomeru pre invalidný dôchodok?
Pri ukončení pracovného pomeru z dôvodu 100 % invalidity, keď pracovný pomer trval iba asi poldruha roka, mám nárok na odchodné? Nejde o výsluhový dôchodok, ale o invalidný dôchodok. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na vymáhanie pohľadávok
Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 76a Zákonníka práce :
"Odchodné
(1) Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
(3) Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa.
(4) Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1."
Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že podmienkou nároku na odchodné je, že ide o prvé skončenie PP po vzniku nároku na invalidný dôchodok, o dôchodok je treba požiadať pred skončením prac. pomeru alebo do 10 prac. dní po skončení PP. O odchodné je treba požiadať zamestnávateľa.